Je veľa pracovných pozícií, ktoré v duchu obdivujem. Obdivujem prácu v lese, kde sa lopotia chlapi s koňom a drevom či pílou, obdivujem prácu murárov v páľave na lešení, obdivujem prácu časníčok v bare ráno o druhej i skladníkov počas predvianočnej šichty v Tescu.
Ale i prácu poslancov. Nie tých v Národnej rade, ktorí od bratislavského stola riešia rómsku jarovnickú problematiku. A často pri tých stoloch ani počas rokovaní nesedia.
Ale poslancov tých „reálnych“, v obecných a mestských zastupiteľstvách. Ktorí denne riešia problémy a ponosy svojich kamarátov, známych, spoluobčanov na stav v mieste svojho bydliska.
Jasné, aj tam sa nájdu rôzne typy, niekto sa rád počúva a všetko komentuje, pri inom človek ani nevie, ako znie jeho hlas, ďalší je odborník vo svojom fachu, iný si získal ľudí tým, aký je.
Ale každý z nich má dôveru menšej či väčšej komunity. A nesie zodpovednosť. Nielen za seba, svoju rodinu, ale i samosprávu a jej chod.
Nad váhou poslaneckého mandátu sa zamýšľam pravidelne pri zasadnutiach, keď sledujem, ako sa ľahko či ťažšie rozhoduje o bežných i špecifických skutočnostiach. Neraz sa rozčúlim, neraz pobavím, inokedy veľmi veľa naučím, potom zase čudujem.
Minule som sa tak nechala uniesť myšlienkami pri rokovaní v Lipanoch. O aquaparku. Ako ťažko šli či nešli ruky hore.
Nehrá sa o fazuľky, ide o tisíce. A občan nepozerá na priebeh, ale na výsledky. Nepozerá na to „čo sme chceli“, ale na to „čo sme spravili“.
A dôveru i hlas som dal poslancovi, primátorovi, starostovi, tak nech maká. Veď on je za to zodpovedný.
A taká zodpovednosť, to nie je len pekné slovíčko. Ale fakt ťažký orech. A pozadie je pritom častokrát omnoho komplikovanejšie, ako sa na prvý či druhý pohľad zdá.
Zavše si spomeniem na vetu žakovského farára Mariána Kuffu. „Byť otcom je fajn, ale byť dobrým otcom, to dá zabrať.“
Myslím si, že je to úplne rovnaké pri poslancoch. Byť poslancom je fajn. Ale byť dobrým a zodpovedným poslancom, to dá zabrať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
