Penélope Cruz (41) spolu s manželom, španielskym hercom Javierom Bardemom, vychováva dve deti. Už od detstva sú pre ňu filmy niečo ako jedlom, nedokáže bez nich žiť. Logicky sa tak živí práve filmovaním. Exotická herečka sa v brandži spolieha na trému, tá ju dokáže vždy dostatočne nabudiť. Ale slávu, aká ju obklopuje, tú nikdy nečakala.
Si stále usmiata. Je to skutočné alebo len kvôli novinárom?
- Rada sa smejem. Nemám problém zasmiať sa sama na sebe a milujem absurdný humor. To je dôvod, prečo sme sa aj s Johnnym Deppom spolu toľko smiali pri natáčaní Pirátov z Karibiku. Keď zistíte, že fungujete na rovnaké tlačidlo a môžete to preniesť aj do práce, je to super.
Bola si vždy perfekcionistka?
- Najskôr sa to zrodilo z hereckej neistoty začiatočníka, keď som sa po zábere zúfalo snažila vybaviť si, ako som hrala, na čomnikdy nebol čas, pretože človek bol pod nezvyčajným a novým tlakom. Zostalo mi to dodnes, ak začínam natáčať čokoľvek s kýmkoľvek, vždy mám pochybnosti a hovorím si, či ma do zajtra nevyhodia. Ale myslím, že takáto tréma dokáže herca nabudiť, bez nej by to nemohlo dobre fungovať.
Vždy si chcela byť herečkou?
- Čo si pamätám, tak áno. Keď som bola malá, boli pre mňa filmy niečo ako jedlo, nedokázala som bez nich žiť. Milovala som staré talianske filmy, videla som každý film, v ktorom hrala Meryl Streepová. Keď som nemohla ísť do kina, trpela som, akoby ma trápil hlad.
Predstavovala si si, že raz budeš mať v Hollywoode také postavenie?
- Nič také som si nepredstavovala. Chcela som len pracovať ako herečka alebo tanečnica a každý večer som sa modlila: Prosím, len nech mám prácu, ktorá by nebola nudná. Len nech neskončím zavretá v nejakej kancelárii. Len nech robím niečo inšpirujúce, čo budem mať rada. Spočiatku to bolo iba moje želanie, ktoré sa stalo skutočnosťou, ale potom sa stalo oveľa, oveľa viac. A to mi vážne nikdy nenapadlo. Myslela som si, že o. k., budem šťastná, zarobím si na živobytie, ale o takom obrovskom úspechu som si nemohla dovoliť ani snívať. Nejavilo sa to reálne.
Za film Vicky Christina Barcelona si dostala Oscara ako vôbec prvá španielska herečka v histórii. Bol pre teba zlomový?
- Nesmierne. Hlavne mi poskytol úžasnú príležitosť a česť pracovať s Woodym Allenom, ktorého som obdivovala už ako malé dievčatko - videla som všetky jeho filmy, môcť s ním tráviť čas, pozorovať ho. Je to pre mňa veľmi, veľmi zvláštny film.
Neustále pendluješ medzi Európu a Hollywoodom, ako to vyriešiš, až sa raz s rodinou budeš chcieť usadiť?
- To si najskôr budeme musieť nájsť nejaký ostrov na polceste. Jedno viem naisto, mojím domovom bude vždy Španielsko. Ale vyhovuje mi točiť filmy v Európe i Amerike, aj keď som niekedy lietala cez Atlantik asi každý týždeň a to bolo dosť unavujúce. Ešteže ma baví striedať rôzne štýly, rôznych režisérov, točiť tematicky náročnejšie filmy v Európe a potom zase niečo dobrodružné v Hollywoode. Je to cesta, ako neuviaznuť v škatuľke, čím rôznorodejšie roly dostávam, tým viac ma práca teší.
Čo všetko je pre teba symbolom ženskosti? Aké vlastnosti by nemali žiadnej žene chýbať?
- Všetky ženy v mojom živote sú naozaj silné osobnosti. To sa mi najviac páči.
Si už dvojnásobná mamička, ako vnímaš materstvo?
- Od prvej sekundy cítite toľko lásky. Je to prevratný zážitok. Asi tak by som to najlepšie opísala. Kompletne vás to zmení v priebehu sekundy. Príroda je veľmi múdra a dá vám deväť mesiacov, aby ste sa pripravili, ale v momente ako uvidíte tvár svojho dieťatka, ste zmenení navždy. Aj keď ste to počuli od svojich známych a rodiny, „toto budeš cítiť", pokiaľ sa to nestane, je ťažké pochopiť to.
Aká si mama? Úzkostlivá? Pohodová?
- Neviem...(smiech) Kamarátka Salma Hayek mi vraví, že moje deti sú najštastnejšie pod slnkom. Ja len viem, že sa vynasnažím, aby vyrastali tak normálne a anonymne, ako sa len dá. To, že ich mama a otec majú prácu, akú majú, ešte nie je dôvod, aby sme nemali nijaké súkromie. Držím sa šťastná, pretože som. Ale nechcem prezradiť podrobnosti, ako si veci organizujem. Je dôležité od začiatku oddeľovať súkromie od práce. Pre mňa je to posvätné.
Varíš veľa?
- Občas. Robím hlavne jedlá, ktoré som varila vo filmoch, na filmy, v ktorých sa dosť varilo, som mala šťastie. Vždy sa snažím urobiť na priateľov dojem, oni netušia, že viem len tých pár jedál, ktoré som si vydrela vo filmových úlohách.
Pre filmové úlohy si si musela vypilovať angličtinu. Čo je najťažšie na hraní v cudzom jazyku?
- Vždy si pripadám tak trochu v kŕči, pracujú mi úplne iné svaly na tvári, než keď hovorím španielsky. Vždy sa musím ohromne strážiť, aby som skrotila svoju mimiku. Takže ak môžem hrať v španielčine, cítim sa, samozrejme, omnoho slobodnejšia.
Bež čoho sa nikdy nezaobídeš?
- Bez prsteňa po babičke. Nosí mi šťastie. Ak to nie je nutné, nedávam si ho dole ani počas natáčania.
Ako by si popísala svoj štýl obliekania?
- Módu mám síce rada, ale prioritou sa pre mňa v poslednom čase stal skôr komfort. Keď sa stanete matkou, celý deň pobehujete sem a tam a podľa toho si tiež vyberáte oblečenie.
Čo najradšej nosíš vo voľnom čase?
- Džínsy a tričko.
Existuje v tvojom šatníku niečo, k čomu sa stále vraciaš napriek módnym trendom?
- Sú to šortky, džínsy a dlhé sukne.
Ako vyzerá tvoj deň voľna? Čomu sa najradšej venuješ?
- Najradšej trávim čas s rodinou a s priateľmi.
Ako sa udržuješ vo forme a čo robíš pre svoje zdravie?
- Snažím sa zdravo jesť. Robím to preto, že si naozaj cením svoje zdravie. Musím priznať, že cvičenie mi veľmi nejde.
Patríš medzi celebrity, ktoré sa rady vidia v médiách alebo radšej si chceš svoj súkromný život strážiť?
- Chcem, aby moje deti vyrastali v čo najväčšej anonymite. Fakt je ten, že sme si jeho otec a ja vybrali prácu, akú sme si vybrali, ale nikomu to nedáva právo hrabať sa v našom súkromí.
Vraj máš rada karaoke, prečo?
- Bola som v karaoke baroch takmer vo všetkých mestách, ktoré som navštívila. Vždy, keď niekde nakrúcame, nájdeme karaoke bar a zaspievame si.
Ak by si stroskotala na ostrove, ktoré tri veci by si potrebovala?
- Len svoju rodinu a priateľov, vodu, jedlo a hudbu. Viem, je toho viac ako tri veci...
Autor: Spracovala: Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
