Mlieko a evolúcia
Schopnosť tráviť mlieko nebola vždy človeku prirodzene daná. Keď vedci preskúmali telo alpského ľadového muža Otziho, ktorý žil pred 5000 rokmi, zistili, že nebol schopný stráviť laktózu.
V podstate trpel laktózovou intoleranciou. Živil sa ako lovec najmä mäsitou a rastlinnou stravou, v ktorej absentovalo mlieko.
Ľudia v niektorých častiach Európy, najmä v nížinách a povodiach riek, začali chovať dobytok a konzumovať mlieko asi pred 10 000 rokmi.
Schopnosť tráviť ho vznikla ako istá forma génovej mutácie, ktorá nebola ešte v čase, keď žil Otzi, veľmi častá.
Rozšírila sa až v stredoveku, v období takzvanej malej ľadovej doby, keď konzumácia mlieka čiastočne nahrádzala ľuďom úbytok slnečného žiarenia.
Vitamín D, ktorý chýbal ľudskému telu zo slnka, nahradil vitamín D z mlieka.
Vedecké rozpory
V posledných desaťročiach pribúdajú vedecké štúdie, ktoré potvrdzujú pozitívne aj negatívne účinky mlieka na ľudské zdravie.
Mlieko a chudnutie: V Spojených štátoch istý čas niektorí výživári upozorňovali na to, že mlieko podporuje detskú obezitu. Tento názor vznikol na základe štúdie, ktorá skúmala konzumáciu mlieka u štvorročných detí. U tých, ktoré denne vypili tri poháre mlieka a viac, bolo o 16 % viac prípadov obezity ako u detí, ktoré pili len dva poháre mlieka alebo menej. Ako sa však napokon ukázalo, obézne deti pili mlieko väčšinou ochutené a osladené, čo je, mimochodom, v USA veľmi rozšírený jav. Nesladené mlieko môže, naopak, podporiť chudnutie. Aspoň to tvrdí štúdia zo švajčiarskeho Lausanne. Poukazuje na pozitívny vplyv látky nicotinamidu-ribosidu, ktorá je v kravskom mlieku, na ľudský metabolizmus. Ďalšia štúdia z Izraela potvrdila pozitívny vplyv kalcia a vitamínu D z kravského mlieka na chudnutie. Pokusné obézne osoby, ktoré vďaka konzumácii mlieka schudli, ho však nevypili denne viac ako 180 mililitrov. Je to pochopiteľné, keďže 100 mililitrov obsahuje 48 až 65 kilokalórií, čo robí z mlieka energeticky bohatú potravinu.
Mlieko a alergie: Názory, že mlieko je spúšťačom rôznych alergických reakcií, spochybnila štúdia z Rakúska, ktorá skúmala životosprávu miestnych farmárov. Tí, ktorí pili mlieko v jeho čistej, pôvodnej forme, mali oveľa menej alergií ako bežná populácia. Autori tejto štúdie tvrdia, že mlieko v prírodnej forme nepredstavuje problém pre imunitný systém. Ten vraj oslabuje priemyselná úprava mlieka vrátane jeho homogenizácie.
Mlieko a osteoporóza: Viera, že riziko osteoporózy môže byť zmiernené konzumáciou mlieka, bola v posledných rokoch otrasená. Aktuálna švédska štúdia z minulého roku, ktorú vykonali na vzorke 60 000 žien a 45 000 mužov, zaznamenala počas 11 rokov 17 000 zlomenín kostí u žien a 5000 u mužov, pričom postihnutí boli paradoxne viac konzumenti mlieka ako tí, ktorí ho nekonzumovali. Zdá sa, že väčší vplyv na vznik osteoporózy má hormonálna hladina, najmä u žien pokles estrogénu, nedostatok pohybu a genetická predispozícia ako to, či pijete, alebo nepijete mlieko.
Mlieko a dlhovekosť: Keď vo veku 116 rokov zomrela Maria Esther de Capovilla z Ekvádoru, vyšlo najavo, že sa živila najmä oslím mliekom, ktoré podobne ako ovčie obsahuje široké spektrum mastných kyselín, vysoký obsah vápnika, zinku, jódu a vitamínov B1 a B2. Na druhej strane existuje množstvo vedeckých dôkazov o škodlivosti jednoduchého mliečneho cukru galaktózy, ktorý je pôvodcom rôznych zápalových procesov v tele. Tie sa podieľajú na vzniku vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy, cukrovky, osteoporózy, Parkinsonovej choroby a rôznych onkologických ochorení. A ako je známe, každá z týchto chorôb život skracuje.
Mlieko a fajčiari: Vedci z Univerzity Johna Hopkinsa v Baltimore dokázali, že konzumácia mlieka môže pozitívne ovplyvniť liečbu bronchitídy u fajčiarov. Už pohár mlieka denne spôsobil u fajčiarov zlepšenie kašlania a problémov s dychom. U nefajčiarov, ktorí trpeli podobnými ťažkosťami, sa však podobný efekt zo zvláštnych dôvodov nedostavil.
Laktózová intolerancia
Neznášanlivosť mliečneho cukru sa môže prejaviť nafukovaním, bolesťami a kŕčmi brucha, pálením záhy alebo hnačkou.
Symptómy sa väčšinou prejavujú do dvoch hodín po konzumácii mliečneho cukru, pričom ich priebeh a intenzita môžu byť rôzne, závisí to od stupňa laktózovej intolerancie.
Tento problém sa väčšinou zhoršuje vekom, v stredo- a východoeurópskych krajinách ním trpí asi 20 % populácie, pričom u ľudí nad 60 rokov je to až 40 %.
Laktózová intolerancia sa dá diagnostikovať z krvi alebo z dychu po požití mlieka. Test na ňu si však môžete urobiť aj doma.
Vylúčte na niekoľko dní úplne mlieko a mliečne výrobky. Potom vypite nalačno 3 decilitre mlieka a sledujte, či sa vám neobjavil niektorý zo symptómov laktózovej intolerancie.
Piť či nepiť?
Napriek mnohým výčitkám proti mlieku faktom ostáva, že táto potravina obsahuje zdraviu prospešné vitamíny A, D, E a B, dôležité minerálne látky, ako sú vápnik, fosfor, draslík, železo a kyselinu linolovú.
Zdá sa, že najspoľahlivejším rozhodcom, ktorý vám jasne povie, či ho konzumovať, alebo nekonzumovať, je vaše vlastné telo.
Jeho reakcie vám najlepšie ukážu, či je pre vás dobré alebo škodlivé. Určite je zdravšie v čistej, neprisladzovanej, neprifarbovanej a inak neupravovanej forme.
Vo všeobecnosti platí, že lepšie ako mlieko sú tolerované mliečne výrobky, ktoré prešli kvasným procesom, napríklad jogurty a niektoré druhy syrov.
Autor: Pripravila: mle
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
