Toto remeslo sa mu stále neprejedlo, ba čo viac, ide s dobou. Nakrúca denný seriál, moderuje, chodí po Slovensku so zájazdovými predstaveniami. Čas strávený v práci vyvažuje rodinným životom. Šťastné dvadsaťpäťročné manželstvo a dve dospievajúce dcéry ho napĺňajú. Práve s nimi oslávil aj svoje minulotýždňové jubileum.
Pred dvoma rokmi, pri oslave štyridsiatych ôsmych narodenín, sa Peter Kočiš dušoval, že päťdesiatku poriadne oslávi. Nie je totiž oslavovací typ a väčšinu vlastných sviatkov vyrieši večerou v reštaurácii, k tomu sa pridajú darčeky od blízkych a ide sa ďalej. Dokonca nehodlá ani bilancovať.
„S kondíciou vo svojom veku som spokojný. Do hereckého dôchodku sa zatiaľ nechystám a teším sa na nové výzvy, ktoré ma čakajú, takže žiadne bilancovanie,“ vysvetľuje jubilant.
Z darčekov by ho potešila soška Oscara, ale aj pekné auto. Viac by ho však potešili tie nehmotné:
„Chcel by som cestovať, pozrieť sa na miesta, ktoré ma lákajú, stretnúť sa osobne so športovcami, spevákmi.“
Dôchodok v šesťdesiatke
Pred kamerami po prvýkrát stál už ako päťročný. Kamera, svetlá a zhon okolo príprav relácií sa pre neho stali drogou, ktorej neodolal dodnes, a ak už nie je priamo na obrazovke, jeho hlas znie aspoň z dabingu.
„Patrím k ľuďom, ktorí majú to šťastie, že práca je pre nich koníčkom. V každom prípade, z branže sa odísť nechystám. Nemôžem si to dovoliť ani z ekonomických dôvodov. Ale ktovie, keď raz budem mať šesťdesiat a deti budú samostatné...“
Deti k tomuto stavu nemajú ďaleko. Staršia Terezka dokonca ide v otcových šľapajach a má za sebou úlohu v seriáli Tajné životy.
„Sára je zase gymnastka, tancuje, ale aj ona je dobrá 'herečka',“ komentuje otec dvoch dievčat.
Sídliskové dieťa
Peter Kočiš sa narodil v divadelnej Nitre, v tomto meste sa však neohrial dlho, už po dvoch mesiacoch okúsil život v hlavnom meste.
„Vyrastal som v Bratislave, ale spomienky na detstvo sa mi spájajú s oboma mestami. V Nitre som mal babku a prastarých rodičov. Chodievali sme sa hrávať do kameňolomu, mal som tam dosť kamarátov z ulice. Bol som klasické sídliskové dieťa – tenis, basketbal, vlaky. Kúsok od nášho domu bola štreka, tam sme trávili veľa času. Občas sme zbehli aj na jablká alebo na hrozno do blízkych vinohradov,“ spomína herec.
Filmovačky ho bavili
Okrem každému dobre známych detských zábaviek Peter strávil veľa času aj v televízii.
„Keďže otec tam bol dlhé roky dramaturgom, brali rodičia moje herectvo úplne normálne. Režiséri, s ktorými som spolupracoval, hovorili, že mám talent a že práca so mnou ako s dieťaťom bola pomerne jednoduchá. Ja sám som tie filmovačky bral ako bežnú súčasť môjho detstva i puberty a vždy ma to veľmi bavilo, aj keď niekedy ma možno v tej detskej duši škrelo, že som nestíhal basketbalový zápas, alebo som nemohol ísť hrať hokejbal, lebo som musel nakrúcať,“ priznáva.
Lekár alebo herec
VŠMU bola logickým vyústením hereckého talentu, no keby to s ňou náhodou nevyšlo, zamýšľal sa vážne aj nad medicínou. Uvažovanie o zadných vrátkach netrvalo dlho, na školu ho prijali na prvýkrát.
„Seriózne o herectve som začal rozmýšľať niekde medzi základnou školou a gymnáziom. V pätnástich som si však uvedomil, že už nie som ten Peťko Kočiš, ktorý hral dieťa známym hercom, ale že už im môžem byť rovnocenným partnerom. No zároveň aj to, že už to nebude len hra a bude sa odo mňa čakať viac.“
Nápor zvládol herec bravúrne, výsledkom je 80 inscenácií, 15 prevažne televíznych filmov, stovky dabingových postáv a desiatky odmoderovaných relácií.
„Pred kamerou som sa dosť vyhral. Nikdy to nebolo také, že by som si musel povedať – vyštudoval som zbytočnú školu a ten papier mi je nanič, lebo nemám čo robiť.“
Pásová výroba
Aj keby sa zdalo, že v poslednom čase sympatický herec z obrazoviek zmizol, nie je to tak.
Stále pripravuje pre RTVS reláciu Taxík a najnovšie ho môžete vidieť aj v seriáli Kukučka. Denný seriál bol sprvoti novinkou, ale na iný systém práce si herec zvykol.
„Je to celé o dôkladnej príprave. Dôležité je vedieť, čo hráte, s kým hráte, v akom čase sa pohybujete. Napríklad, že v 16. časti máte k danej postave takýto vzťah a v 18. zase iný. Systém práce je iný, pracuje sa oveľa viac. Denný seriál je takmer ako fabrická, trochu taká pasová výroba. Pri inscenácii to boli dva, tri týždne príprav, až potom nasledovalo nakrúcanie. Aj dnes sa však dajú nakrútiť kvalitné projekty.“
Svoje si odohral aj v Paneláku ako syn Blichárovcov, v Odsúdených zas stvárnil postavu kňaza, no predstavil sa aj v množstve ďalších, či už ako epizódna alebo vážnejšia postava.
Pamätné je aj účinkovanie v sérii Tisícročná včela a moderovanie relácií Snívajte s nami, Páli vám to či Čo dokáže ulica. Svoje si odkrútil aj v éteroch slovenských rádií.
Prísny otec
Okolo Petra Kočiša sa nikdy nemihli škandály so ženami či neverami. S manželkou Nelou tvoria pár dlhé roky. Šarmantnú, o pätnásť centimetrov vyššiu ženu mu môže závidieť nejeden muž.
Bývalá modelka s vyberaným vkusom, ktorá sa dnes venuje butiku s oblečením, býva ozdobou všetkých spoločenských podujatí. Ich lásku umocňujú aj dve dcéry. Doma je teda jediný muž a občas to má ťažké.
„Ak ženské témy preberajú príliš intenzívne, dokážem vypnúť zvukovody, alebo sa decentne vzdialim. Myslím si, že ony si dokážu poradiť aj bezo mňa, ale ak náhodou stoja o môj názor, rád im ho poviem,“ smeje sa päťdesiatnik.
Šestnásťročná Terezka a dvanásťročná Sára sú baby do sveta a tato si už môže doma leštiť zbraň na prípadných nápadníkov:
„Zbrojný pas nepotrebujem, stačí môj pohľad. Ale nie, až taký hrozný nie som, ale samozrejme, že mi nie je jedno, koho mi dcéry privedú domov.“
Herectvo je o drine a pokore
Z oboch dievčat by mohli byť aj šikovné herečky a Peter Kočiš by im v tom ani nebránil:
„Samozrejme, že sa im snažím poradiť a nasmerovať ich správnym smerom. Ale rozhodne nie som direktívny otec a keď si postavia hlavu, nepresviedčam ich. Ale už veľakrát sa ukázalo, že 'geniálny ' tatko mal pravdu,“ vysvetľuje.
Zatiaľ ich teda necháva voľne rásť a od televízneho sveta ich nechráni, aj vďaka tomu si staršia dcéra vyskúšala účinkovanie v seriáli a darilo sa jej.
„Herectvo, okrem talentu, vyžaduje obrovskú drinu a pokoru. Keď to pochopíte, potom vám táto práca môže prinášať obrovskú radosť a uspokojenie.“
Rodina je na prvom mieste
Peter Kočiš je bežcom na dlhé trate. Ako herec pracuje nepretržite od piatich rokov, manželstvo si zase pestuje krásnych dvadsaťtri.
„Keby som vedel, čo treba robiť, aby manželstvo vydržalo tak dlho, asi by som bol jedným z najdrahších manželských poradcov. Asi treba mať šťastie, natrafiť na toho správneho partnera. Netreba sa mu však ani na sto percent podriaďovať, aby človek nestratil svoju identitu, lebo skôr či neskôr vás to dobehne. Podľa mňa, rodina by mala byť v živote človeka na prvom mieste, a to bez ohľadu na to, či svoju prácu skončíte o tretej popoludní, alebo v zamestnaní trávite väčšinu času.“
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
