Halloween pochádza zo 16. storočia a dá sa preložiť ako "večer všetkých svätých". Oslavuje sa 31. októbra.
Pravdepodobne vznikol ako keltská oslava jesennej úrody, čiže ide o pohanský keltský sviatok konca leta Samhain, slávený za prvého mesačného splnu v znamení Škorpióna.
Kelti vyvolávali v tento deň zlých duchov a chceli si ich nakloniť na svoju stranu. Verili, že v túto noc prichádzajú mŕtvi na zem, aby si vybrali na jeden rok telo, v ktorom sa usadia.
Zo strachu, že si vyberú práve ich vlastné, im prinášali rôzne obety. Verili tiež, že stena medzi svetom živých a mŕtvych je v túto noc taká tenká, že sa dá medzi nimi ľahko nadviazať kontakt. Kelti sa preto venovali meditáciám, vešteniu z kostí a proroctvám.
V roku 837 vyhlásil pápež Gregor IV., že pohanský sviatok Samhain bude patriť aj v kresťanskej cirkvi mŕtvym.
Tak sa z 1. novembra, pohanského Samhainu, stal Sviatok všetkých svätých a nasledujúci deň bol vyhlásený za Deň všetkých duší.
Porušenie pravidiel
Tento sviatok sa nezaobíde bez vyrezávanej tekvice, ktorá sa volá Jack O´Lantern a jej meno je odvodené od prírodného javu, keď sa nad močiarmi zjavuje oblak horiaceho plynu.
V súčasnosti si Halloween užívajú najmä deti. V čase Halloweenu sa totiž môžu robiť veci, ktoré inak nie sú dovolené.
V predvečer sviatku si môžu dovoliť byť dlho do noci hore, chodiť po uliciach v maskách, vyzváňať pri dverách susedov a tradičnou formulkou "trick or treat" drankať od nich sladkosti.
Ak im nevyhovejú, vyvedú im nejaký žartík: namydlia okná, poprevracajú kvetináče, zapália na verande prskavky alebo obhádžu dom surovými vajíčkami a nikto ich za to nepotrestá.
Autor: Spracovala: Andrea B. Nitkulincová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
