V okresnom treťoligovom derby Lipian so Sabinovom rozhodne nebola núdza o zaujímavé momenty. Stretnutie dvoch odvekých rivalov ponúklo šesť gólov, tri penalty a až jedenásť kartových previnení.
LIPANY. Pomerne divoký priebeh predznamenal hneď úvod zápasu. Už v 3. min. šli domáci do vedenia zásluhou premenenej penalty Štefčáka.
O dvadsať minút neskôr mal ten istý hráč navlas rovnakú príležitosť na zveľadenie skóre, ale po druhýkrát s ňou nenaložil natoľko úspešne.
Hráčov Lipian tento moment nevykoľajil a súperovi, ktorého defenzíva v prvom polčase pripomínala ementál, uštedril v rozpätí 35. – 37. minúty ďalšie dva presné zásahy.
Po zmene strán sa hra opticky vyrovnala. Góly padali na oboch stranách, ale Lipany si už víťazstvo bez väčších problémov postrážili.
K prehre pribalil „svojim“ i strelený gól
Škvrnou celého duelu bola zbytočná strkanica viacerých hráčov v záverečných sekundách hry, keď už bolo o osude duelu rozhodnuté. Ako rýchlo vášne rozhoreli, tak rýchlo aj utíchli a po pár minútach ho už samotní aktéri hodnotili s chladnou hlavou.
„Vyskytlo sa niekoľko situácií, v ktorých sa trocha zaiskrilo a bolo badateľné, že nervy pracujú. Predsa len derby je derby. Nakoniec sme ale tento zápas zvládli k našej spokojnosti,“ hovoril domáci stredopoliar Ján Dlugoš, ktorý do Lipian zamieril cez leto práve z tábora sobotňajšieho súpera.
„Hralo sa mi vcelku fajn. Napriek tomu, že som v Sabinove strávil predchádzajúcich osem rokov, nemal som nejaké zmiešané pocity. Snažil som sa koncentrovať len na svoj výkon,“ priznal bývalý sabinovský kapitán.
Práve Dlugoš napriahol v 35. min. k ďalekonosnej strele a lopta, trochu na prekvapenie všetkých, skončila až v sieti.
„Bol v tom úmysel. Predo mnou bol dostatok voľného priestoru, preto som to chcel vyskúšať priamou strelou na bránu. Vyšlo to.“
Niektorým hráčom praskli nervy
Zatiaľ čo jeho súčasní spoluhráči vychádzali z útrob štadióna spokojní, bývalí už toľko dôvodov na radosť nemali.
„Úplne sme prespali úvod a súper sa strelenými gólmi dostal na koňa. Potom sme ho už márne stíhali,“ charakterizoval za hostí priebeh stretnutia Patrik Kolpák.
„Cez prestávku sme si hovorili, že musíme hrať tak, aby sme nedostali ďalšie góly a pokúsili sa zdramatizovať priebeh stretnutia.“
To sa Sabinovčanom sčasti aj podarilo, a to práve najmä vďaka tomuto kreatívnemu strednému záložníkovi, ktorý zaznamenal oba presné zásahy svojho tímu.
„V druhom polčase sme sa viac stiahli na svoju polovicu, neotvárali sme už toľko hru a podarilo sa nám aj skórovať. Stačilo to však už len na úpravu skóre,“ smutne líčil svoje dojmy.
Nebol to tvrdý zápas
Aj keď podľa počtu žltých kariet by sa tak mohlo zdať, nedá sa vyslovene povedať, že by šlo o nadmieru tvrdý zápas.
Vyslovene prehnanou agresivitou sa vyznačovala až situácia z úplného záveru, keď prišlo k hromadnej strkanici a len vďaka prižmúreniu oka hlavného rozhodcu si viacerí hráči nevykoledovali vylúčenia.
„Mnohé súboje sa dohrávali až do konca a niektorým hráčom trocha praskli nervy. Dopadlo to tak, ako dopadlo,“ doplnil mladší z bratov Kolpákovcov.
V sabinovskom drese po niekoľkých záskokoch „zdedil“ kapitánsku pásku práve po odchádzajúcom Dlugošovi.
