„Je to osobnosť, ktorých nie je mnoho. Má v sebe niečo z Garyho Coopera, ktorý s jemne prižmúrenými očami hľadí na svojich protivníkov v súboji pištoľníkov a v pocite prevahy nenápadne, ale veľavravne spustí kútiky úst. A má v sebe aj niečo z Jeana Gabina, ktorý akoby bez emócií stvárňuje detektíva aj lupiča, aby vzápätí chytil diváka za srdce ako tulák Archimedes,“ povedal raz dramaturg Mikuláš Fehér o významnom slovenskom hercovi Andrejovi Mojžišovi. Charizmatická legenda nášho hereckého neba oslávila presne pred týždňom 90. narodeniny.
Vysoký štíhly elegán, výrazne rezané črty tváre, nezameniteľný hlas, takto si z čias najväčšej slávy pamätáme Andreja Mojžiša.
Na javisku Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene stvárnil vyše 160 postáv a často účinkoval aj v spevohrách v Banskej Bystrici. Počúvali sme zo z rozhlasu a z dabingu a poznáme ho z mnohých filmov a rozprávok.
Hral v snímkach ako Drak sa vracia, Očovské pastorále, Jedenáste prikázanie, Sebechlebskí hudci, Chlap prezývaný Brumteles, Nedodržaný sľub, v rozprávke Sokoliar Tomáš. Roky účinkoval v rozhlasovej relácii Banskobystrický sobotník.
Ani výpravca, ani lesník
Narodil sa v Kremnici a keďže jeho otec bol železničiar, bývali na stanici a rodičia si robili nádeje, že z Andreja bude výpravca.
On však sníval o tom, že sa stane lesníkom, hoci od študentských čias hrával v ochotníckom divadle, recitoval a konferoval večierky. Nikdy však neuvažoval nad tým, že by ho to mohlo aj živiť.
Pracoval na Okresnom národnom výbore v Kremnici a umenie bral len ako koníčka. K profesionálnemu herectvu ho napokon priviedla náhoda.
Ťahalo mu už pomaly na tridsiatku, keď ho kolega a kamarát Andrej Vozár požiadal, aby mu robil sparingpartnera na konkurze do zvolenskej činohry.
„Zahrali sme scénku, a tým to pre mňa skončilo. Po čase prišli zvolenskí divadelníci za mnou do Kremnice aj s programom predstavenia. Hrali Ženský zákon. Čítam obsadenie a neverím vlastným očiam. Tretí mládenec - Andrej Mojžiš. Uviedli ma bez toho, aby sa so mnou na niečom dohodli. Je pravda, že som dostal z divadla list, v ktorom mi zároveň ponúkli angažmán, nebral som ho však vážne a ani som naň nereagoval,“ zaspomínal si na chvíle, ktoré rozhodli o jeho životnom povolaní.
Tretieho mládenca si vtedy ešte nezahral a angažmán prijal až o čosi neskôr, no zostal zvolenskému divadlu verný navždy.
Nikdy sa neodsťahoval
No ak by len trochu chcel, mohol byť veľkou hviezdou aj našej prvej divadelnej scény. Do hlavného mesta sa ale nedal nikdy zlákať.
„A prečo by som mal? Veď aj tu sú ľudia,“ povedal raz dávno na margo svojho sťahovania.
Je však pravda, že zopárkrát mal blízko k tomu, aby tak urobil. Po jednom naliehaní od kolegov a režisérov si už takmer kúpil dom v Bratislave a manželka s dcérami začínali baliť, no Mojžiš napokon rozhodnutie zmenil a zo sťahovania nič nebolo.
„Mám rád hory a doliny. Som dieťa prírody, les som mal v detstve desať metrov od domu. Bratislava nebola nič pre mňa, nevedel by som si tam zvyknúť, milujem stredné Slovensko. Preto som zostal tu,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie.
Bol by lordom
Kolegovia ho zvykli volať rytier v službách divadla alebo herec, ktorý neodišiel. A všetci si jeho majstrovstvo cenia.
„Takých hercov, čo hrajú tak presvedčivo, až sa zdá, že nehrajú, ale priamo v tej chvíli, keď to hrajú, to sami zažijú, sa nerodí veľa. A Andrej Mojžiš je jeden z nich,“ povedal o ňom dramatik Ľubomír Feldek.
A režisér Matúš Oľha je presvedčený, že keby Andrej Mojžiš „žil v Anglicku, zrejme by ho titul lorda neminul“.
Nemá rád veľa slov
On však bol vždy mimoriadne skromný.
„Ja som to bral ako poslanie. Doniesť ľuďom čosi, čo im pomôže v ich živote. Nič viac, nič menej,“ povedal na margo svojej kariéry jubilant, pre ktorého zorganizovali v zvolenskom divadle oslavu okrúhlych narodenín. A Andrej Mojžiš nedokázal skryť rozpaky.
„Aj keď som roky strávil na javisku, zrazu sa cítim nesvoj. Neviem nájsť slová. Nemám rád veľa slov a nemám rád veľké oslavy. Nepotrebujem byť stredobodom pozornosti, radšej zostávam v úzadí,“ priznal úprimne.
Ani svoje súkromie nepretriasal v novinách. S manželkou Ľubicou vychovali dve dcéry.
Dnes ľutuje len to, že kvôli zdravotným problémom nemôže chodiť do divadla.
„Nepočujem dobre, veľa by som z predstavenia nemal. Aj dnes som rozumel len tretinu z toho, čo sa tu hovorilo,“ priznal s úsmevom svoj hendikep.
Bol však rád, že sa pri tejto príležitosti mohol stretnúť s mnohými známymi a priateľmi, napríklad s Leopoldom Haverlom.
„Kamarát môj zlatý, som rád, že sme tu spolu. Teraz si už skoro starý ako naozajstný biblický Mojžiš. Ja neviem prečo, ale mám ťa strašne rád,“ zablahoželal mu o pár rokov mladší herecký kolega.
Autor: Spracovala: Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
