Prevádzkuje niekoľko reštaurácii, úspech a verejný záujem mu prinieslo účinkovanie v televíznych šou. Nemá problém na rovinu povedať, keď mu jedlo nechutí, a to nie príliš vyberaným spôsobom. Zdeněk Pohlreich nie je vhodný pre slabé povahy, keď jeho spôsob správania sa prehryznete, zistíte, že ten človek rozpráva celkom rozumne.
Ak by ste si mysleli, že kuchár už doma nevarí, lebo má toho dosť v práci, nie je to tak. Zdeněk Pohlreich sa doma rád postaví nad hrnce, ale neexperimentuje. Radšej sa drží osvedčených receptov a chutí.
Dokonca si potrpí na raňajky: „Jesť ráno som sa musel naučiť. Dosť dlho som to ignoroval, ale už nie je môj život až taký hektický, takže mám čas sa najesť Buď si dám niečo z vajíčok alebo müsli a kávu.“
Práve káva je jeho veľká vášeň a pije jej denne skutočne dosť.
Jeho manželka, ktorá bojuje s rakovinou, sa stravuje oveľa striedmejšie, svoj boj totiž poňala komplexne.
Stará sa rovnako dôsledne o telo ako aj o dušu.
Manželka bojuje
Kuchár sa snaží manželku podporovať a v rovnako pozitívnom naladení drží aj deti. Staršie už majú šestnásť a štrnásť, no mladší Martin oslávil siedme narodeniny len začiatkom tohto roka.
„Malý sa veľmi bojí. Nehovorí o tom, ale občas tie deti majú slabú chvíľku, keď len sedia a pozerajú a vy zhruba viete, nad čím premýšľajú. Ale snažíme sa, aby platilo porekadlo, že nás nič nezastaví,“ vysvetľuje Pohlreichova manželka, ktorej sa darí nad chorobou víťaziť.
„Ozdravujem celého človeka. Všetko, čo robím, sa snažím robiť naplno a dobre. Aj keď to neznie dobre, naučila som sa to až vďaka chorobe.“
Bio svet nespasí
Pohlreichovci si potrpia na kvalitné suroviny, no nálepku bio mať nemusia.
„Vďaka tej nálepke sa vytvorila mylná predstava, že všetko, čo ju má, je dobré. Neverím na biopotraviny vo forme, v akej sú dnes prezentované. Je mi úplne jedno, či je potravina bio alebo nebio, pre mňa musí byť kvalitná a musí jej byť dosť, aby som s ňou mohol pracovať. Stačí pri jedle používať zdravý sedliacky rozum. Keby sme všetci jedli bio, planéta sa nenakŕmi.“
Rovnaký odpor má aj k teraz modernej raw, teda surovej strave, ktorá sa nesmie zahriať na viac ako 42 stupňov, a vegánstvu.
„Pre mňa to nie je, ja som celoživotný požierač mäsa. Vegánska sviečková je odporná vec, ale myslím si, že vegánsky a raw sa dá variť pekne, len si to vyžaduje väčšiu nápaditosť a prax.“
Lacné nemôže byť dobré
Počas nakrúcania svojich relácii sa Pohlreich pozrel do zákulisia stoviek reštaurácií. To, čo tam našiel, bolo len málokedy uspokojivé. Gastronómia v Čechách aj na Slovensku bola podľa neho roky v úpadku. Nikto sa nesnažil zlepšovať, prevádzkari mali len jediný cieľ: zarobiť čo najviac peňazí a minúť len nutné minimum.
Práve to sa podpísalo pod úroveň verejnej gastronómie: „Tým, že sa to dlhé roky nepohlo žiadnym smerom, sa úroveň bude zdvíhať len veľmi pomaly, ale je to na dobrej ceste,“ myslí si televízny kritik.
„Konečne sa začalo ukazovať, že kuchár, ktorý chce ukázať svoje umenie, musí používať dobré suroviny a poskytovať kvalitný servis. Podniky, ktoré sú lacné, nemôžu byť veľmi dobré,“ mieni.
Prax
Pohlreich sa vo svojich televíznych reláciách nestretáva len s profesionálnymi kuchármi, ale aj s učňami, ktorí by v budúcnosti mohli byť ako on.
„Stále platí, že keď si hlúpy, pôjdeš za kuchára. To nevrhá dobré svetlo na toto remeslo, ale pravda je, že zo škôl vychádzajú nepoužiteľní učni. Veď oni nemajú takmer žiadnu prax a kucharina sa inak ako neustálym opakovaním činností nedá naučiť,“ hnevá sa na zle nastavený systém vzdelávania.
On sám považuje roky strávené v škole za zaujímavé, no najviac mu aj tak dali odchod do zahraničia a hodiny strávené v kuchyni.
Hrôzy na tanieri. Zdeněk Pohlreich je šokovaný, ako to vyzerá v reštauráciách. Foto: prima
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
