S včerajším vyslovovaním nedôvery ministrovi školstva v Národnej rade je jeden takpovediac metodický (ak už sa kauza týka Metodicko-pedagogického centra) rébus: Aj keď - pripusťme - minister školstva mal odvolať riaditeľku, či to, že tak neurobil, je dostatočný dôvod odvolať jeho.

Politická - ešte raz: POLITICKÁ - zodpovednosť ministrov nie je právne ani eticky nikde definovaná, je to vždy otázka konsenzu na nepísaných normách, ktoré pociťujeme ako platné. Alebo - niekedy - ako akoby platné.

Asi nie je debata o tom, že šéf(ka) inštitúcie, z ktorej sa udeje štyristotisícová platba na nepravý účet, by mala končiť ešte i vtedy, ak o transakcii nemala poňatia.

Štyristotisíc je priveľa, zodpovednosť referenta - ktorého odvolala - by stačila, keby čiastka bola, povedzme, o dve nuly menšia.

Draxler zle zaváhal, keď ju neodvolal, ale to, či nevyužitie svojej právomoci je zlyhanie takého kalibru, aby aj on musel odísť, je práveže vecou širšieho politického konsenzu napr. o tom, či za jednu personálnu chybu (o viacerých nevieme) náleží absolútny trest, akým je odvolanie.

Netreba dodávať, že taký konsenzus na Slovensku nie je, vždy prísnejší meter je v opozícii a neskonale miernejší v koalícii (vládnej strane).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.