A možno ani v prvej polovici minulého storočia, keď sa športy udomácňovali aj v našich končinách, to tak celkom nebolo.
Vieme, že tu boli a pracovali českí finančníci, právnici a učitelia, ktorí niektoré druhy športu k nám priniesli zo svojej krajiny a u nás ich úspešne propagovali a rozvíjali medzi mládežou. Teda aj aktívne športovali.
Pripadal nám preto celkom komický komentár istého „fanúšika“ po jednom neúspešnom interligovom zápase humenských volejbalistov, že treba vyhnať všetkých tých Poliakov, Španielov a ostatných, ktorí nie sú Humenčania, z klubu a hrať iba s vlastnými odchovancami.
Aj mu niekto z debatného krúžku vysvetlil, že síce Humenné si vychovalo rad dobrých volejbalistov, ale v zostave iba s nimi by sotva hralo Stredoeurópsku ligu a v našej extralige popredné husle už tobôž.
Dnes je trend, že bez legionárov veľké svetové, európske, ba aj slovenské kluby v ktoromkoľvek kolektívnom športe azda ani neexistujú.
Talentovaných športovcov je síce dosť, vyrástajú na rôznych miestach, v menších i väčších kluboch. Ale práve tým pre rôzne príčiny lokálpatriotizmus nič nehovorí. Prioritne odchádzajú za lepšími podmienkami, v ktorých majú perspektívu výkonnostného rastu.
Tak nám z Humenného, Sniny i z menších športových klubov odchádzajú ešte mladí, ale nádejní futbalisti, hokejisti, volejbalisti do klubov z vyšších národných súťaží. V druhom rade odchádzajú za prácou alebo štúdiami. V každom prípade odchádzajú.
Aj preto sú v našich hornozemplínskych pomeroch určité limity na súťaže, ktoré podľa kvality podmienok môžeme hrať. S vlastnými odchovancami (plus s Ukrajincom O. Vyshnevským) tak maximálne po tretiu ligu vo futbale, ako napríklad MFK Snina. V basketbale mužov po 2. ligu, v stolnom tenise tiež.
Ak túžime po inom piedestáli kvality športového zápolenia, musíme si zaobstarať aj hráčsku kvalitu, nárokom súťaže zodpovedajúcu.
Len tak mohol ŠK Chemes hrať špičkový volejbal slovenskej proveniencie, len tak bol humenský futbal na národnom vrchole s dunajskostredskou infúziou a s Petrom Dzúrikom z Košíc, len tak sú v prvej lige humenskí hokejisti s Prešovčanmi Segľovcami a vlastne okrem odchovanca Mihaliča so všetkými z odnekiaľ, len s veľmajstrami Markošom, Mrvom a ďalšími majstrami šachovej hry z iných rodísk môže hrať Reinter Humenné šachovú extraligu …
Lebo, čo s tým narobíme, keď svojich nemáme a úspešní chceme byť?
