Východné Slovensko je skutočnou liahňou umeleckých talentov. A k slávnym rodákom z východného Slovenska patrí aj Mikuláš Huba – legenda slovenského herectva a otec ďalšej hereckej ikony – Martina Hubu.
V pondelok si pripomenieme nedožité 96. narodeniny tohto herca.
Mikuláš Huba pochádzal zo Spišskej Novej Vsi, ale hlásil sa aj k Orave, odkiaľ bol jeho otec. Už na spišskonovoveskom gymnáziu sa stal členom ochotníckeho súboru Hviezdoslav, no aj napriek tomu sa rozhodol študovať právo. Keď však prišiel do Bratislavy, pochopil, že tadiaľ jeho cesta nepovedie.
Recitátorská a komediantská vášeň dostala prednosť, právo vymenil za Hudobnú a dramatickú akadémiu a už v roku 1938 sa stal členom činohry Slovenského národného divadla.
Na túto scénu sa vrátil aj po vojne a razom sa z neho stal „štátny krásavec“.
Vďaka mužnému zjavu a charizmatickému hlasu očaril množstvo žien. Ale len jedna žena sa stala jeho osudovou a bola ňou vynikajúca operná speváčka Mária Kišoňová.
Otcovská autorita
Zosobášili sa a mali tri deti – syna Martina a dve dcéry.
„Žili sme so sestrami vo veľmi harmonickej rodine. Matka bola skutočne mimoriadne nadaná speváčka a otec bol tiež veľmi podmanivý človek. Aj okolie nás presviedčalo o ich kvalitách. My sme poznali ich rodičovské kvality. Poznali sme náročnosť ich výchovy, pretože sme boli ponechaní dosť sami na seba, ale na druhej strane nás to učilo samostatnosti. A to prostredie nás vtiahlo. Ja som pôvodne koketoval s geológiou, pretože dedko s babkou v nás vypestovali obrovský vzťah k prírode. Okrem prihlášky na VŠMU som si dal druhú na geológiu,“ priznal v jednom rozhovore Martin Huba.
No talentové skúšky na herectvo sú skôr ako na iné vysoké školy a keď Martina prijali, geológii už šancu nedal.
Aj jeho sestry zostali v umeleckej sfére. Staršia zdedila krásny hlas po matke a mladšej zase učaroval tanec a skončila v Slovenskom národnom balete.
Studená „sprcha“ po prvej premiére
Byť však dieťaťom Mikuláša Hubu nebolo vôbec jednoduché. Bol to totiž človek veľmi náročný na seba aj na okolie.
„Pre otca bolo najpodstatnejšie dodržať slovo. Tými, čo to nerobili, opovrhoval. Navyše bol toho názoru, že zub bolí len hlupáka a len hlupák dokáže prechladnúť. A to aj dal pocítiť,“ prezradil raz jeho syn Martin.
Ten musel od otca zhltnúť aj horkú poznámku súvisiacu s jeho herectvom. Mikuláš totiž vôbec nebol presvedčený o tom, že by mal byť hercom.
„Hneď po mojej prvej premiére mi povedal, nech sa rozhodnem študovať niečo iné, že on ma ešte uživí,“ priznal s nostalgickým úsmevom Martin Huba, ktorý sa napokon stal jedným z našich popredných hercov a otec bol napokon na neho hrdý.
A to aj napriek tomu, že herecky si títo dvaja nikdy nesadli.
Herecky rozdielni, ľudsky prepojení
„V dobe otcovho hereckého zenitu žila spoločnosť inými problémami a na javisku sa vyžadovalo patetické, všeobjímajúce gesto. Divadlo v tej dobe malo romanticko-oslavný charakter. Zato nám všetko, čo bolo spojené s heslami, v ktorých sme žili, ten falošný socialistický pátos, bolo stále viac protivné, takže sme na ten romantický patetický pohľad boli priam alergickí,“ vysvetlil Huba mladší.
S otcom sa na javisku stretol len raz - v roku 1980 si zahrali v SND, v Turgenevovej hre Mesiac na dedine:
„Môj otec hral retardovaného staršieho človeka a ja som hral cynického podvodníka, ktorý ním manipuloval. A hoci šlo o úlohy od súkromného života veľmi vzdialené, mali sme z toho krásnu intelektuálnu zábavu.“
No aj keď mali Hubovci odlišné herecké predstavy, ľudsky si veľmi rozumeli. A nerozdelili ich ani politické názory.
Mikuláš Huba bol členom Komunistickej strany Slovenska a dokonca bol desať rokov členom Ústredného výrobu KSS.
Naopak, Martin s ním politicky absolútne nesúhlasil, no naučili sa rešpektovať jeden druhého.
A všetci, ktorí Mikuláša Hubu poznali, navyše hovorievajú, že bol rovným človekom. Hoci bol na vysokom poste, nikdy to vraj nezneužil, na svet sa vždy pozeral pokojným pohľadom.
Zomrel 12. októbra 1986 a svojmu renomé veľkého recitátora zostal verný do konca.
V posledné leto svojho života, keď bol ťažko chorý, zacitoval svojmu priateľovi na balkóne nemocnice hľadiac na hviezdy zo Sládkovičovej Maríny: Padajú hviezdy, aj my padneme.
Autor: Spracovala Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
