V jej prípade je to zvolanie skutočne pravdivé. Energie má na rozdávanie a v aktívnom životnom štýle ju nezastavila ani nedávna operácia bedrového kĺbu. Sisa je jednoducho nezmar, nie nadarmo je jej životným krédom heslo „žiť naplno“. V rovnakom duchu sa niesla aj oslava, ktorá trvala až do rána bieleho a ešte dlhšie.
Rodáčka zo Žiliny nebola nikdy cukrovou bábikou. Podrezaný jazyk použila aj vtedy, keď to nebolo práve vhodné a jej najlepšími parťákmi boli chlapci a ako inak mačky.
„Žiadne volániky, ružové farby, nič. Hrala som sa len so živými mačkami alebo plyšovými zvieratami. Z debničky na ovocie som si postavila auto. Šoférovať som chcela, odkedy sa pamätám,“ spomína na detstvo oslávenkyňa.
Dokonca, keď jej otec doviezol zo služobnej cesty najväčší poklad tej doby- hovoriacu bábiku – zavrela ju bez záujmu do skrine.
„Otec bol nešťastný, ale vtedy pochopil, že bábiky nemajú šancu.“ smeje sa.
Za spievanie môže fyzika
Ako sebestačná žena si veľmi skoro vysnívala aj svoje povolanie. A až do ukončenia gymnázia dokonca vyzeralo reálne.
„Chcela som byť veterinárkou. Mala som ísť študovať na veterinu do Košíc, ale keďže ma nahneval fyzikár, tak som šla na talentovky na konzervatórium.“
Sisa dostala počas jednej hodiny fyziky štyri päťky a vtedy sa zaprisahala, že viac s takýmito vedami nebude mať nič spoločné.
„Že som si dala prihlášku, nevedel nikto, dokonca ani moji rodičia. Talentovky som vyhrala a oni ma prijali. Takže za to, že spievam, môže fyzika. A teraz by som to za nič na svete nevymenila.“
Namiesto baru VŠMU
Mama sa s jej rozhodnutím príliš nestotožnila: „Spýtala sa, či mi šibe, ale otec sa radoval. Vtedy mi povedal: „Ty máš talent zabávať ľudí a rozdávať im radosť! Prečo chceš byť veterinárka? Budeš kravám v chlieve spievať?“
Logickým krokom po konzervatóriu je VŠMU, Sisa však videla svoju budúcnosť bez vysokej školy.
„Chcela som spievať na Západe ako barová speváčka, ale istý kamarát poslal za mňa prihlášku na výšku. Hlásilo sa 50 ľudí. Prijať mohli dvoch. Na skúšky som išla rovno z plesu, kde som spievala do rána, lebo druhá speváčka z kapely ochorela. Každý si podával ruky s profesormi, rozospievaval sa na chodbe, tak som išla na záchod a cvičila som tak, že som do misy revala: Čo ty tu vôbec robíš?!“
Na voľnej nohe
VŠMU nakoniec ukončila s červeným diplomom a niekoľkými študijnými pobytmi v zahraničí. Úspech bol zavŕšený prijatím do Slovenského národného divadla.
„Pôsobila som tam päť rokov ako sólistka. Pre nesúhlas s vtedajším vedením som v roku 1997 odišla. Podobne ako Dvorský. A uchytila som sa v Prahe,“ vysvetľuje speváčka.
Odvtedy je na „voľnej nohe“ a tento status si nevie vynachváliť.
„Na operných inscenáciách mi prekáža statickosť, azda preto robím muzikály, kde uplatňujem predstavu, kde sa tancuje, hrá a spieva súčasne. Mám rytmus v krvi, neobstojím. V opere sú iní ľudia - konzervatívni, vždy som z nich vyčnievala z radu.“
Najkrajšia odmena? Potlesk
A tak spieva operu bez zázemia opernej scény, no najväčšou láskou sú práve muzikály. Na konte ich má hneď niekoľko. Krysař či Hamlet zaznamenali nevídaný úspech, no ten jej priniesla aj hlavná postava v muzikáli Matahari.
Výpravnú scénu, kostýmy aj spevácke výkony hodnotili diváci ako dychvyrážajúce. O standing ovation nebola núdza.
„Je to pre mňa najkrajšia odmena, keď ľudia tlieskajú a stoja, a keď ešte pritom tancujú, to je najlepšie. Najšťastnejšia som, keď spievam, otvorím ústa a som niekde úplne inde. Môžem byť unavená alebo aj chorá. Ja keď vkročím na javisko, vojde do mňa nejaká neskutočná sila, netuším, odkiaľ sa tam zoberie,“ vysvetľuje energická päťdesiatnička.
Cesta k manželstvu
Možno práve pre svoju energickosť sa Sisa Sklovská dlho nestavala pred oltár. Netají sa však tým, že nápadníci boli, aj vážne známosti, ale nakoniec z toho vždy zišlo.
„Nikdy som sa nebála toho, že zostanem na ocot, ale vydávať som sa veľmi nechcela. Nie som ten typ ženy a nakoniec to prišlo. Netlačila som na pílu a je to super,“ pochvaľuje si už päť rokov trvajúce manželstvo s podnikateľom Jurajom Lelkesom.
Zatiaľ čo Sisa išla do manželstva nepoškvrnená, ako nazýva ľudí bez rozvodovej minulosti, Juraj sa rozvádzal dvakrát.
„Ako by som si mohol vziať Sisu, keby som sa dvakrát nerozviedol,“ argumentoval, keď sa debata zvrhla nepríjemným smerom.
Avšak ani speváčka nebola vo vzťahoch žiadny nováčik, doma na polici jej dodnes trónia štyri zásnubné prstene.
„Štyroch mužov som odmietla. Pokiaľ to necítim, tak to neurobím, či v umení alebo v láske. Ja som to necítila, takže som nemienila vstúpiť do manželského zväzku len preto, že som s človekom osem rokov,“ uzatvára dohady, čo by bolo, keby...
Túži po dievčatku
Medzi nesplnené sny speváčky patrí dieťatko. V manželstve je šťastná, no k dokonalosti chýba džavotajúci potomok. Juraj Lelkes sa už krátko po svadbe vyjadril, že sa im to v ich veku zrejme už nepošťastí, no Sisa túto myšlienku stále nezavrhla. Dôvodom je určite aj to, že v minulosti podstúpila interrupciu:
„Bola som vtedy veľmi mladá a musela som sa tak rozhodnúť,“ komentovala.
Známy pár sa teraz pohráva s myšlienkou adopcie: „Je to u nás stále živá téma, ale v súčasnosti sme to museli odložiť kvôli pracovnej vyťaženosti.“
Sisa by veľmi túžila po dievčatku.
Mačací priatelia
Zatiaľ svoju energiu venuje predovšetkým práci a starostlivosti o domácnosť, ktorej súčasťou sú aj mačky. Tie sú jej láskou od detstva.
„Narodila som sa do baraku, kde bolo pätnásť mačiek. Vyrastala som s nimi, boli to moji najlepší priatelia. V Žiline sme bývali na takom mieste, kde nikto iný nebýval, takže som tam bola len ja a mačky. Mačky ma naučili jesť surové mäso, čo je moja neresť. Matka ma ako štvorročnú poslala ich nakŕmiť a ja, keď som videla, ako im to chutí, jedla som to s nimi.“
Dobrý tataráčik, surové ryby, plnená paprika, koložvárska kapusta, špagety, to sú všetko jedlá, ktorými nepohrdne.
„Z nápojov zbožňujem ľadovú sódu s citrónom, ľadový suchý sekt a sisovicu - zmes hruškovice a slivovice.“
Vo voľnom čase upratuje
Sladkosti v jej jedálničku nefigurujú, s rovnakou nevôľou sa pozerá aj na hrozienka: „Pripomínajú mi nafúknuté pavúčie brušká. Doma v Žiline sme mali totiž dom so záhradou a fúrou pavúkov s chlpatými nožičkami. Vezmem do ruky potkana, žabu, hada, ale pavúka nikdy,“ smeje sa speváčka.
Nielen pavúky, ale ani pavučiny v jej dome nemajú šancu, aj keby čo bolo, upratané musí byť vždy.
„Znie to neuveriteľne, ale rada sa venujem domácnosti. Baví ma meniť špinavé taniere na čisté.“
Do upratovania nemá problém zapriahnuť ani manžela, ten sa dokonca počas Sisinej nedávnej operácie bedrového kĺbu staral nielen o domácnosť, ale aj o pacientku.
Život je krásny
Dnes už Sisa opäť tancuje a žije naplno. Oslavu svojich narodenín absolvovala v Rumunsku spoločne s Jurajom a kamarátmi.
„O polnoci mi čašník priniesol obľúbený sekt s malým ohňostrojom. Bolo fantasticky,“ teší sa Sklovská, ktorá na druhý deň v oslavách pokračovala.
„Juraj rezervoval miesto v reštaurácii pri vode. Tam sme sa navečerali a išli sa zabaviť,“ dodala Sisa, ktorá od manžela dostala exkluzívnu zbierku šiat.
Pri príležitosti okrúhlych narodenín zorganizovala speváčka aj koncert s Cigánskymi diablami, Felixom Slováčkom a ďalšími hosťami.
Opäť to bude poriadna zábava tak, ako sa na Sisu Sklovskú patrí.
„Ja sa bavím každý deň. Keď ráno otvorím oči, hneď sa smejem. Život je predsa krásny!“
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
