Dnes uverejňujeme ďalšie zaujímavé informácie, ktoré odzneli na jubilejnej konferencii. Nájdenie dôkazov o pôvodnom vlastníkovi Košického zlatého pokladu je dôležitým podnetom pre ďalší výskum pre historikov a bádateľov.
Celý príbeh sa začal 24. augusta 1935 celkom náhodne. Pri stavebných prácach na Hlavnej 68 sa udialo niečo neobvyklé.
Pred obedňajšou prestávkou Peter Stachow pracoval sám, ostatní sa už chystali na obed. Mal veľké šťastie, pri zemných prácach narazil na medenú schránku, ktorá ukrývala 2920 zlatých dukátov a dvojdukátov z 81 mincovní, tri medaily a zlatú renesančnú reťaz z 15. – 17. storočia.
Bola to veľká udalosť, napriek tomu meno nálezcu viaceré zdroje uvádzajú nesprávne – Stacho. Robotníkom sa naskytla neobvyklá príležitosť a z nálezu odcudzili 126 mincí.
Stratili nárok na odmenu, chýbajúce kusy rýchlo vystopovali a vrátili do inventára. Vďaka rýchlemu zásahu polície sú všetky stratené razby súčasťou košického pokladu.
Syn nálezcu videl poklad prvýkrát
Viaceré odborné príspevky predniesla Mgr. Katarína Zozuláková. Vo Východoslovenskom múzeu spravovala expozíciu dlhé desaťročia, zažila mnoho zaujímavých príbehov.
Po ukončení prednášok sa hostia presunuli na miesto nálezu, do budovy na Hlavnej 68. Viceprimátorka Renáta Lenártová s čašou vína privítala syna nálezcu Petra Stachowa mladšieho. Košický zlatý poklad videl prvýkrát, na konferenciu pricestoval z Poľska.
Vzácny hosť sa zúčastnil aj na prednáškach a bol stredobodom pozornosti. Syn nálezcu ochotne zapózoval s vnučkou pred naším objektívom aj s Petrom Balázsom.
Rozuzlenie na záver
Na záver prišlo rozuzlenie. Hlavný organizátor konferencie Peter Balázs sa v poslednej prednáške pokúsil zodpovedať na tie najzaujímavejšie otázky. Kto mohol vlastniť košický poklad a prečo ukryli zlaté mince v budove Spišskej komory.
Bežný človek nemohol vlastniť zlato v súhrnej hodnote 3325,57 dukátov. Bohatstvo pravdepodobne ukryl erár alebo cisársky úradník v budove Spišskej komory.
Najmladšia razba pochádza z roku 1679, z toho sa dá usúdiť, že poklad pravdepodobne uložili do bezpečia v podzemí budovy Spišskej komory v rokoch 1680 – 1682. Toto sú oficiálne stanoviská, pán Balázs spracoval výsledky svojho dlhoročného výskumu celkom netradične. Podľa jeho názoru zlaté mince môžu pochádzať z Rákociho pokladu.
Treba pozitívne hodnotiť smelosť, pracovitosť a usilovnosť pána Balázsa. Vynaložil veľa energie na výskum, obetoval svoj voľný čas v prospech Košického zlatého pokladu.
Prácu zanieteného bádateľa by mali historici s úctou rešpektovať. Konferencia splnila svoje poslanie, jedinečné informácie, ktoré prednášajúci vedecky spracovali, sú dôležitým hnacím motorom pre ďalší výskum. Vďaka medzinárodnému stretnutiu získali odborníci mnoho nových poznatkov, ktoré budú uverejnené v zborníku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
