Dnes a zajtra je Fico opäť v Bruseli, kde organizujú ďalší zo summitov. Ich, takpovediac, „negatívna externalita" je, že v téme migračnej krízy sa čoraz väčšmi odkrývajú rozdiely medzi západom a východom EÚ v rozsahu, o akom sme sa po vstupe do únie ani nenazdali, že by mohli ešte existovať. Na čele tohto pohybu stojí Robert Fico.
Nehrozí nič menšie než to, že členenie na sever a juh EÚ, ktoré vytvorila finančná a dlhová kríza, sa transformuje - resp. paralelne nadviaže - na delenie západ-východ. A to nie je nič žiaduce, čo by sme si mali želať, záujmy Slovenska sú celkom inde.
To hovorí autor, ktorý je posledný, čo by tvrdil, že najkrajšia budúcnosť SR je byť po krk integrovaný v jadre EÚ.
Rovnako je však úplne v rozpore so záujmom SR byť s „jadrom" v konflikte.
Po delostreleckej paľbe na kvóty, ktorú Fico spustil doma a ďalších vyhláseniach je, žiaľ, nereálne počítať so zmenou stratégie v európskych rokovaniach.
Je iste pravda, že na rozdiel gréckej ságy, kde to bolo 27 proti jednému, je „protikvótna" menšina omnoho početnejšia a s trvalými kvótami bude zrejme aj blokačná.
Fico však zvolil, pre domáce publikum, úplne krajnú pozíciu, ktorou sa odtrhol aj od Čechov a Maďara Orbána, nevraviac o Pobaltí a Poľsku.
Do extrému zachádza nielen ostrosťou, ale aj obyčajnou lživosťou rétoriky, čo je za čiarou akejkoľvek normálnej politiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
