Vyzerá skvelo. Rozpráva múdro. Správa sa ako džentlmen. Výborne spieva, viac ako slušne hrá. Jeho jedinou chybou na kráse je, že je šťastne zadaný a porovnávať sa s Taťánou Kuchařovou je viac ako nerozumné. Ondřej Brzobohatý je skrátka na zjedenie a ak sa k nemu chcete dostať bližšie, môžete to skúsiť už 18. októbra v Historickej radnici, kde vystúpi v rámci svojho Indetity Tour. Nám v rozhovore prezradil i to, ako vie piť, kto ho naučil variť a prečo mu je sympatický Rytmus.
Aké životné obdobie momentálne prežívate?
- Ďakujem za opýtanie. Nechcem sa rúhať, ale povedal by som, že je zrejme najkrajšie v mojom doterajšom živote.
Označili by ste svoj život skôr za prechádzku ružovou záhradou, alebo je skôr turbulentný a plný nečakaných prekvapení?
- Ono je to práveže mix oboch možností a vďaka tomu je to také vzrušujúce. Je zrejme nutné prejsť si najprv ťažšími chvíľkami, aby sa z nich človek mohol poučiť a načerpať skúsenosti do tých ďalších. Aj to mám za sebou a preto môžem zodpovedne vyhlásiť, že pokiaľ človek neprepadne letargii a je schopný nebrať si prehry osobne, posúva sa ďalej. Minule som videl v televízii rozprávať Patrika Vrbovského alias Rytmusa. Popísal svoj život ako videohru, v ktorej zbiera body, aby dosahoval vyššie levely. Je to krásny eufemizmus a vskutku zaujímavé prirovnanie, s ktorým sa svojím spôsobom stotožňujem.
Máte rád zmeny a nečakané situácie?
- Musím povedať, že ich priam vyhľadávam. Stereotyp je slovo, ktoré nepoznám. Avšak pozor. Neznamená to, že nemám rád stabilitu. Oni si to totiž ľudia často pletú. Stabilitu a stagnáciu. Zamieňajú si jedno za druhé a potom žijú v strachu, ktorý generuje hlúpe a nerozumné rozhodnutia.
Vy ste v živote žiadne takéto rozhodnutie neurobil?
- Urobil. Preto viem, o čom hovorím. Väčšinou mi tieto múdrosti nenapadajú preto, že som si o nich niečo prečítal v motivačných knihách, ale preto, že som si tým prešiel na vlastnej koži. Viete, moje meno Brzobohatý úprimne nemá ani tak čo robiť s bohatstvom materiálnym, ako skôr tým duševným. Na svoje roky som už toho zažil celkom dosť toho, z čoho som sa mal možnosť poučiť.
Ste povahou dobrodruh?
- Rozhodne. Aj keď to má svoje limity. Neskáčem s padákom z päťtisícmetrovej výšky, ale rád napríklad ochutnám hamburger v stánku v Hradci Králové o pol druhej v noci na ťahu z flámu. Robím si srandu. Jedol som ho triezvy. (Smiech.) Ale nie, vážne. Rád objavujem nové veci, akurát ako starnem, som oveľa pozornejší k tomu, či ma nejako neohrozujú na živote.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
