V našom parlamente pred pár dňami prešiel zákon o povinných kvótach slovenskej hudby pre rádia. Od začiatku mi tento nápad pripadal dosť zvláštny.
Vôbec nejde o to, že by som nechcela podporiť slovenskú hudbu, muzikantov, interpretov.
Naopak si veľmi prajem, aby sa slovenskému umeniu vo všeobecnosti venovala omnoho väčšia pozornosť, len si myslím, že týmto zákonom sa v konečnom dôsledku nič nezmení, a to hovorím ako interpret, ktorého rádiá hrávajú skutočne veľmi málo.
Nejde len o to, že vnucovať niečo súkromným inštitúciám mi pripadá tak trochu ako nezmysel (pochopila by som, ak by sa to týkalo verejnoprávnych rádií).
Ale komerčné rádiá som si nikdy nepredstavovala ako kultúrny stánok, ktorý by mal vychovávať, viesť a kultivovať vkus.
Ani si nemyslím, že by sa to malo očakávať a rovnako si nemyslím, že ak zahrajú 20 % slovenskej muziky, tak sa ním stanú, alebo, že by mali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
