Občas aj k Julii Robertsovej. Tridsaťdvaročná Anne Hathaway je vydatá za dizajnéra šperkov Adama Shulmana. Randili spolu štyri roky, potom svoj vzťah zlegalizovali sobášom. Herečka sa najprv sobášu bránila, teraz je rada, že tak urobila. Pripustila, že keď sa oficiálne vzali, ešte viac ich to zblížilo.
Pociťuješ, že konkurencia mladších kolegýň s pribúdajúcimi rokmi silnie?
- Nerada to priznávam, ale je to pravda. Je menej úloh a konkurencia je rovnako drsná ako vždy. Pozerám sa okolo seba na kolegyne a som uchvátená z ich talentu, krásy a skvelého štýlu, rovnako ako ich schopnosti byť dobrou herečkou a filmovou hviezdou. Myslím, že sú fakt dobré a všetky sa snažíme získať rovnaké úlohy.
Veď aj ty si bola mladšia a určite si brala svojim starším a skúsenejším hereckým kolegyniam úlohy...
- Keď som mala okolo dvadsiatky, obsadili ma do rolí, ktoré boli napísané pre päťdesiatničky. Keď mám teraz po tridsiatke, tak si hovorím: „Prečo to dostala tá 24-ročná herečka?" Tiež som kedysi bola tou 24-ročnou a nemôžem sa kvôli tomu rozčuľovať, tak to jednoducho je.
Ak si spomenieš na začiatok tvojej kariéry, išlo všetko hladko a podľa tvojich predstáv?
- Ale nie, dlho som musela bojovať, najčastejšie mi všetci hovorili, že nie som dosť sexi. Veľa ľudí mi povedalo: „Nie si to ty, a preto to nemôžeš hrať." Ani vám neviem povedať, koľko ráz mi to bolo povedané. Len preto, že nevystavujem svoju príťažlivosť veľmi na obdiv, neznamená to, že sa nemôžem stať tou postavou, ktorá taká je.
Tvoja prvá úloha, ktorá ťa preslávila, bola vo filme Denník princeznej, mala si len 18 rokov. Nie je to priskoro na slávu?
- Sláva? Zničila ma na naozaj dlhý čas. Nevedela som, čo robiť, ako sa s tým vyrovnať. Bola som vystresovaná. Ľudia povedia: Musíš byť len sama sebou. Ale ja som ešte nevedela, kto som.
S čím si ešte bojovala?
- Dlho som to bola ja a moja manažérka proti celému svetu. Ľudia ma vnímali ako karikatúru dobrého dievčatka v bizarnom svete, veľmi sladkú, prístupnú a nezaujímavú, s ktorou sa v žiadnom prípade nestotožňujú. Nemala som guráž ani sexepíl.
Čo sa zmenilo v tvojom myslení s pribúdajúcimi rokmi?
- Naučila som sa najmä viac odpočívať. Myslím, že keď ste mladí a usilovne sa snažíte nájsť samých seba, je tu niečo, čo zaváňa mučením. Môj život je teraz o tom, že neznáme zostáva krásne a chcem sa cítiť v bezpečí. K pohode mi pomohlo manželstvo. Naučila som sa tiež nerobiť si ťažkú hlavu z kritiky cudzích ľudí. Uvedomila som si, že od nikoho nepotrebujem povolenie. K ničomu. Nebudem tu sedieť a báť sa: Čo si o mne myslíte? So všetkou úctou, vyzeráte ako milá dáma, ale ja vás nepotrebujem, alebo kohokoľvek iného, aby ma mal rád. A je to oslobodzujúce a veľké zistenie.
Ako by tvoj život zmenilo dieťa?
- Chcela som byť matkou už v šestnástich rokoch. Začnem jedným zdravým dieťaťom, ale chcela by som mať niekoľko vlastných a tiež adoptovaných. Pustím sa do toho. Rada by som mala toľko detí, koľko ich zvládnem, nielen po finančnej stránke, ale tiež po časovej, pretože si chcem byť istá, že každé z nich dostane dostatok starostlivosti a záujmu. Posledné roky som mala v hlave jediný cieľ: dostať úlohu, dostať úlohu, dostať úlohu. Teraz som sa zmenila: mať dieťa, mať dieťa, mať dieťa.
Za úlohu Fantine v muzikáli Bedári si získala viacero ocenení. Chcelo to veľa odriekania? Schudnúť, ostrihať si vlasy...
- Schudla som 12 kilogramov. Chcela som, aby stvárnenie prostitútky Fantine bolo čo najhodnovernejšie. Počas prísnej diéty som jedla len dve ovsené placky denne. Bola som posadnutá tým, aby som vyzerala ako na okraji smrti.
A aké máš pocity teraz, keď sa na seba spätne pozeráš?
- Nechcem to v žiadnom prípade odsudzovať, bolo to tak trochu šialené. Určite to bolo mimo realitu, ale myslím, že práve tak má Fantine vyzerať.
Čo pre teba znamená manželstvo?
- Manželstvo nie je pre každého, ale pre mňa je to tá najúžasnejšia duchovná cesta. Keď sme sa zosobášili, vravela som si, že to bola skvelá párty. No, úprimne, som si myslela, že sme to robili skôr pre zachovanie tradície a nebola som pripravená na radikálny posun, ktorým odvtedy prešlo moje srdce.
Nejaké zmeny v tvojom živote odkedy si vydatá?
- Obaja sme si dopredu hovorili o tom, ako sa nič nezmení. Ale niečo sa pohlo a ja neviem, čo to je. A neuvedomila som si, že som sa snažila chrániť časť svojho ja, teraz nič neskrývam. Ja som jeho a on je môj, Bože, nechajme to, asi je to veľmi gýčové. (smiech)
A recept na to, aby takto pekne každému fungoval vzťah ako tebe?
- Každé manželstvo je jedinečné a neexistuje žiadny recept na to, aby vzťah fungoval. Myslím, že najdôležitejšie je, aby ste boli čo najúprimnejší a autentickí k druhej osobe. Tak to robíme my s manželom a zatiaľ to funguje veľmi dobre.
Ako by si sa charakterizovala?
- Som veľmi sebakritická. Ak to na javisku nejde tak, ako si predstavujem, napríklad keď zabudnem text, som totálne deprimovaná. Som perfekcionistka. Ak mi niečo nevychádza na jednotku, privádza ma to do šialenstva. V minulosti som práve preto trpela silnými depresiami, málo som si verila a veľa o sebe pochybovala. Odvtedy sa všetko zmenilo.
Foto: tasr
Autor: Spracovala: Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
