Málokto dokáže zvládať „podpásovky“ s takou gráciou ako ona. Hrdá, psychicky silná a nepomstychtivá je táto herečka, ktorej talent sudičky nadelili vrchovato. Neveru a nemanželskú dcéru svojho exmanžela, režiséra Jaroslava Brabca, prežila priam učebnicovo a následne ju za odmenu stretla láska ako z románu. Dnes je opäť šťastná a po boku nového manžela oslávila uplynulý štvrtok okrúhlu šesťdesiatku.
Hana z kultového filmu Sněženky a machři či Jana Dvořáková zo seriálu Vyprávěj v civile nikdy nepriťahovala škandály.
O to viac si verejnosť zgustla na aférke jej exmanžela Jaroslava Brabca, ktorý sa zahľadel do Olgy Menzlovej, manželky režiséra Jiřího Menzla a splodil s ňou i dcéru.
Herečka sa však nezačala mstiť prostredníctvom médií, na neverníka nepovedala ani jedno škaredé slovo, len sa dala potichu rozviesť. A dobre urobila.
Upratala si sama v sebe
Láska si ju totiž našla v okamihu, keď ju ani trochu nečakala.
„Myslím, že kľúčové bolo, že som si v sebe urobila poriadok a láska prišla vo chvíli, keď som nič nehľadala, po ničom netúžila, bola som pokojná, spokojná a vyrovnaná s tým, že kapitolu chlapi som si už odfajkla ako vybavenú vec - skúsila som to, nevyšlo to, ide sa ďalej. Samozrejme, okrem toho, že základom je urobiť si v sebe poriadok, musí mať človek aj veľké šťastie, aby sa mu niečo také pritrafilo. Rozhodne to neberiem ako samozrejmosť. Veď sa stačí rozhliadnuť okolo seba, koľko ľudí sa navzájom trápi...“ podelila sa s nami pred časom o svoje pocity dáma, ktorá sa pred dvoma rokmi opäť vydala.
Jej vyvoleným sa stal architekt Vladimír Bouček.
Bitka o krásku?
Šepká sa, že ponúk k svadbe dostala viacero, no až tento pán sa stal vyvoleným.
„Prežívam jeden z najkrajších vzťahov, ktoré ma stretli. Nič viac si neželám, pretože som dostala niečo, po čom som si vôbec netrúfla túžiť. Vlastne som ani nevedela, že to existuje,“ vyznala sa v rozhovore pre server novinky.cz.
Vytúžené dcéry
Okrem manžela však miluje aj svoje dve vytúžené dcéry. Tereza sa narodila koncom 80. rokov a Markétka v čase, keď mala Veronika 38 rokov.
„Veľmi dlho sa mi nedarilo otehotnieť a už som si myslela, že deti mať nikdy nebudem. Bol to pre mňa veľký stres a problém, takže Tereza sa narodila ako vytúžené dieťa a bolo to veru dieťa na plný úväzok. Kde iným stačilo povedať stoj, ona letela ďalej. Zo škôlky prichádzala v papučkách, bola nesmierne rozlietaná a rozhodne to nebolo dieťa, ktoré sa dalo odložiť do kúta. Najzaujímavejšie na tom je, že až po narodení druhej dcéry som pochopila, že to s dieťaťom môže byť aj jednoduché. Predtým mi nikto nepovedal, že sú aj pokojnejšie deti...“
Vyjasnenie po štyridsiatke
Dnes to sú však už dospelé a samostatne fungujúce jednotky.
„Až do štyridsiatky som bola upachtená mamička, ktorá mala všetko naložené na svojom chrbte, všetko chcela robiť na 150 percent a mnoho vecí, samozrejme, nevychádzalo podľa mojich predstáv. Veľa pracovných ponúk som musela odmietnuť. Po štyridsiatke sa mi však všetko tak pekne vyjasnilo, odišla som na voľnú nohu, začala som dostávať roly, o ktorých sa mi dovtedy ani nesnívalo.“
Sláva aj vďaka Vyprávěj
Skvelý výkon podala napríklad v úlohe Lady Macbeth, s ktorou sa predstavila pred časom i v Košiciach.
Diváci ju však milujú tiež ako komediálnu herečku, ktorá zažiarila v snímkach Snowboarďáci a Rafťáci.
Za rolu vo Vyprávěj zvíťazila v anketách TýTý 2010 a TýTý 2012. Napriek úspechom si však zachováva skromnosť a drží sa pri zemi.
Patrí k typom ľudí, s ktorými by ste sa chceli hneď kamarátiť. Určite by ste s ňou našli spoločnú tému, ak by prišla reč na cestovanie. Patrí to totiž k jej najväčším vášňam.
„Rada by som si pozrela veci, ktoré som doteraz nemala čas vidieť. Počúvam tiež muziku, ktorú som doteraz nepočúvala, chcem čítať knižky. Všetko je to však náročné na čas a ja mám ešte stále veľa práce, takže mi veľa vecí ostáva na potom.“
Užíva si ženstvo
Sympatická umelkyňa však priznáva, že sa nikdy nemala lepšie. Užíva si život, lásku i ženstvo.
"Ženský element mi nevadí. Aj keď sa musím priznať, že to prišlo až vekom a ženstvo si užívam najmä teraz. Predtým som bola veľké teľa, potom som zas mala malé deti, čo znamená, že som bola stále upachtená, o všetko som sa chcela postarať čo najlepšie. Do toho prišlo obdobie, keď som si navrávala, že toto a toto už nemôžem, lebo je to trápne. A potom žena dospeje do tohto úžasne oslobodzujúceho obdobia, keď si uvedomí, že o nič nejde, baví ju to a baví ju to čím ďalej, tým viac.“
Miluje kozmetiku
Pri pohľade na ňu má človek pocit, že dokázala zastaviť čas. Na šesť krížikov totiž rozhodne nevyzerá.
„Ako herečka si musím neustále udržiavať dobrý vzhľad a byť v kondícii. Z divadla som zvyknutá na silné líčenie. Keď niekam idem súkromne, musím výrazne zjemniť mejkap. Som dosť svetlý typ, preto bez riasenky a hnedých tieňov ani nevyjdem z domu. Kozmetiku milujem.“
Oslavy boli skvelé
Od kolegov sa Veronika dočkala milej oslavy a diváci jej minulý piatok darovali niekoľkominútový aplauz, keď ich potešila hrou „Další roky ve stejnou dobu“ v Divadle Bez zábradlí.
Ako druhýkrát spadla opona, rozozvučala sa divadlom herečkina obľúbená skladba od Adele a spolupracovníci jej priniesli krásnu narodeninovú tortu. Za všetkých jej popriali to najlepšie Hana Heřmánková a Zdeněk Žák.
„Želáme Veronike len to najlepšie. Nech je zdravá a šťastná a je s nami nielen každý rok v rovnakú dobu, ako sa volajú hry, v ktorých účinkuje.“
Oslavy pokračovali v divadelnom klube a nechýbali osobnosti ako Stanislav Zindulka, Václav Vydra či Jana Švandová.
Zvládla i zlý kádrový profil
A hoci si herečka súčasnosť užíva plnými dúškami, ani na minulosť však nehľadí nevraživo. Kariéru jej totiž nenarušil ani nevhodný kádrový profil.
„Mala som veľké šťastie - dostala som sa na konzervatórium. Síce zložito, ale dostala. Pre nevhodný kádrový profil som tam totiž normálne nemala šancu, ale pán Karpíšek mi poradil, že keď pôjdem do večernej školy a do druhého ročníka konzervatória prestúpim z večernej, nikto sa už v mojom pôvode vŕtať nebude. Už počas školy som začala hosťovať v Činohernom klube, ktorý bol v tom čase najlepším divadlom v Prahe, neskôr mi ponúkli angažmán. Takže nech bola doba akokoľvek zlá, ja som sa ocitla v tej najlepšej spoločnosti.“
Pozoruhodní predkovia
V. Freimannová sa narodila 24. septembra 1955 v Prahe.
Absolvovala pražské Štátne konzervatórium a neskôr hrala v Činohernom klube. Je dcérou komunistického režiséra Přemysla Freimana a kunsthistoričky Mileny Freimanovej.
Jej dedkom bol poslanec Revolučného národného zhromaždenia v rokoch 1918 – 1920 Václav Freimann.
Je tiež vnučkou Ladislava Preinigera, československého dôstojníka popraveného v roku 1941 za odbojovú činnosť.
Okrem hereckej profesie sa Veronika angažuje aj čo sa týka charity. Stala sa patrónkou Ligy proti rakovine prsníka i patrónkou občianskeho združenia Luka, ktorého cieľom je plnohodnotné včlenenie hendikepovaných do spoločnosti.
Autor: Spracovala Andrea B. Nitkulincová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
