Zatiaľ čo v zahraničí po škandáloch nedávnej minulosti sú zákony regulujúce (aj) odpočúvanie v ohnisku pozornosti, na Slovensku práve prechádza novela „o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov" úplne mimo záujmu verejnosti. Je to trochu pikantné aj preto, lebo keď ide napr. o utečencov, bezpečnosť je zrazu alfou i omegou. Intenzita „diskusie" napovedá, že vpády cez napichnuté ucho do najintímnejšieho súkromia sa ako bezpečnostné riziko nevnímajú.
Kverulovať ale hneď netreba, novela sa snaží ísť správnym smerom, len sa jej to nedarí. Tvári sa, že posilňuje kontrolu nad SIS, VS a policajtmi. A to zriadením špeciálnej komisie pre odpočúvanie, ktorú majú tvoriť traja zástupcovia koalície (teda Smeru momentálne), traja z opozície, ktorých nominujú terajšie kontrolné výbory, plus ďalší dvaja, čo zvolí parlament a mali by byť akože nezávislé osobnosti.
Kľúčovým rozdielom oproti terajšku by malo byť, že komisia sa dostane - ak bude chcieť - priamo, fyzicky do objektov odpočúvacích orgánov aj listinným dokumentáciám práve „živého" odpočúvania.
Zároveň je tu však hneď obmedzenie, že prístup majú len k limitovanému množstvu informácií ako sú žiadosť o odpočúvanie, súhlas súdu s jeho zavedením, prípadne analýzu, aké výsledky pre políciu či tajnú službu to-ktoré odpočúvanie prinieslo.
Evidentné je, že ak si napr. SIS vymyslí príbeh od začiatku do konca, ak si zmyslí niekoho „napichnúť", komisia sa môže ísť pásť. To zrejme neodhalí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
