A veľa adeptov na spevácke hviezdy má pred ním veľký rešpekt. Jeho meno má v hudobnom biznise cveng a mnohí speváci by boli šťastní, keby im zložil veľký hit. Ale nie je to také jednoduché.

Hoci Soukup sedí v porote SuperStar už po piatykrát, stále ho to baví. Hlavne preto, lebo priame prenosy sú vraj poriadny adrenalín. Uvedomuje si však, že väčšina nádejných spevákov nevyužije šancu splniť si sen o speváckej kariére.

„Veľmi rýchlo som pochopil, že je to celé predovšetkým televízna zábava. Speváci tam nie sú zase až takí dôležití. Súťaž ich vyvezie k popularite, ale tým to pre nich končí. Väčšina z nich nemá ďalší potenciál a mizne,“ priznal v rozhovore pre český Magazín MF Dnes.

Podľa skúseného skladateľa je problém v tom, že počas súťaže sú všetci len karaoke speváci, ktorí prezentujú tie najzaujímavejšie svetové hity, ktoré kedy boli zložené. Ale to nestačí.

„Spevák bez vlastných pesničiek nie je spevák. Takže odspievajú karaoke, ale už si nie sú schopní nič napísať, alebo si to aspoň zohnať,“ skonštatoval.

Za Vokurky ho Osvaldová zvozila

Túto stránku vie Ondřej Soukup veľmi dobre odhadnúť, keďže má na svojom konte veľké množstvo úspešných skladieb.

Hlavne Lucie Bílá mu vďačí za množstvo svojich megahitov. Ale kým k tomu došlo, nebolo to vždy jednoduché. Česká zlatá slávica bola aj jeho „pokusnou myšou“.

„Vždy som sa snažil neskladať úplne tradičným spôsobom. A tak som občas experimentoval, až sa mi to vymklo z rúk. Najviac to odnášala Lucka Bílá, na tej som naozaj robil pokusy a nie všetky sa podarili.“

Niektoré piesne sa stali hitmi, aj keď im vôbec neveril.

„Boli to napríklad Vokurky Lucky Bílej. Skladal som ju na text Gábiny Osvaldovej a keď som jej predviedol výsledok, vynadala mi, čo som to zložil za  'cajdák'. Hrozne sa jej to nepáčilo, vyčítala mi, že som jej zničil text a hrozne proti tomu bojovala. Ja som potom začal pochybovať tiež. Nakoniec to bola veľmi hraná pesnička v rádiách,“ prezradil.

A vraj vôbec netušil, že sa zo skladby Most cez minulosť stane taký hit. Túto pesničku napísal ako jednu z posledných do muzikálu Johanka a Arku.

„Ani som ju skladať nechcel, režisér Bednárik ju zo mňa vydupal. A hrá sa dodnes, Bílá ju spieva s Alexandrovcami, počul som ju v španielčine alebo v nemčine.“

Závidí pokladníčke

Zložiť hit však nie je také jednoduché. A keď náhodou múzy neprichádzajú, Ondřej Soukup to zle znáša.

„Fajčím, pijem kávu a som nervózny. Vnútorne trpím, pochybujem o sebe, o každej note, som naštvaný a nehovorím. Potom si ľahnem, chcem spať, ale nemôžem, pretože mi to v hlave ide stále dookola. Ráno sa zobudím zúfalý hoci aj o piatej a celé to pokračuje. Odnáša si to komplet okolie. Napríklad idem do supermarketu, čumím na pokladníčku a závidím jej, že tam sedí v pokoji, počíta si dvadsaťjeden dvadsať, potom to zapichne a má čistú hlavu. Zatiaľ čo mňa, vola, bude zase tá melódia prenasledovať celý deň,“ priznal.

Úspešná partička. S Gottom, Bílou a Osvaldovou rád spolupracuje. Foto: idnes.cz

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.