V komornej štvorčlennej zostave si výlet po Slovensku užila v štýle „ruka hore". Presne také mala aj leto. S rodinou veľa cestovali a veľa sa rozprávali. Museli načerpať silu, veď z mladšej Táničky je už pár dní prváčka, staršia Ivka sa vrátila študovať do Prahy a Michaela sa pustila do skúšok novej divadelnej hry.
Aj vy vnímate zájazdové predstavenia tak, že si idete oddýchnuť od rodiny?
- Je to moja práca v prvom rade, ale je to príjemná práca. Ono je tiež pravda, že nie je predstavenie ako predstavenie a nie je zájazd ako zájazd. Veľa som cestovala aj so Slovenským národným divadlom, napríklad s Na skle maľované. Boli sme veľa preč, ale desať dní cestovať autobusom, kde deväťdesiat percent kolegov je o generáciu alebo dve starších, je pre mladú ženu záťaž. Teraz je to príjemné, sme len štyria a navzájom sa prispôsobíme.
Šoférujete vy sama?
- Áno, ale striedame sa.
Ste dlhoročná šoférka?
- Vodičák mám od osemnástich, ale dlhšiu dobu po jeho získaní som nejazdila. V autoškole som sa totiž preslávila tým, že som nabúrala do policajtov. Nacúvala som do nich. (smiech) Neverili vlastným očiam, vraj sa im to ešte nikdy nestalo.
Aj nadávate za volantom?
- Možno, keď som bola mladšia, ale teraz už nie. Nemám síce rada aroganciu na cestách, ale nadávkami ju aj tak nevyriešim.
Máte v deň, keď večer hráte, nejaký iný režim, ako keď je voľno?
- Zájazd spočíva v tom, že celý deň nič nerobíme a až večer hráme, z čoho vyplýva, že ráno vstaneme a snažíme sa ten deň si užiť. Vždy z toho mesta, kde sme, chceme niečo vidieť, mať zážitky. Boli sme v Lučenci, tam sme oslávili kolegove narodeniny, cestou do Rimavskej Soboty sme sa zastavili na kúpalisku v Dolnej Strehovej. Máčali sme sa tam celý deň. Cestou do Martina sme sa zastavili na salaši a kým sme došli do Košíc, ešte sme stihli Štrbské Pleso.
Máte v Košiciach nejaké obľúbené miesta?
- Popravde, toto mesto veľmi nepoznám, skôr ma zaujíma východ, napríklad Levoča, Spišský hrad.
Skutočne sa nepotrebujete hodiny sústrediť a opakovať si texty?
- Záleží aj od zostavy, ale s takými, čo sa veľmi potrebujú sústrediť, ja nehrám. (smiech)
Zvyknete rodine nosiť z takýchto zájazdových predstavení aj suveníry?
- Nie, ja im posielam fotky, ako sa mám dobre.
Ako ste strávili leto?
- Boli sme v Benátkach, na Sardínii. My ako rodina sa držíme hesla, že musíme zažiť čo najviac, takže cestou domov sme sa zastavili na ďalších piatich miestach. Snívam ešte o ceste do Portugalska autom, prespávali by sme na rôznych miestach. Predsa len, keď je rodina dlho zavretá v aute, neuveriteľne ju to stmelí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
