„Vráť láske čas, keď málo vie...“ „Úsmev nie je žiadna šifra, je to malá výhra líc...“ „Som ten krásny blázon, čo má rád tvoj strach, predstavím ti šťastie v slepých uličkách....“ Týmito slovami sa nám síce prihovárajú speváci, avšak ich ústami hovorí ktosi celkom iný - Kamil Peteraj, jeden z našich najúspešnejších a najlepších textárov a básnikov, ktorý oslavuje životné jubileum 70. narodeniny.
Vydal viac ako dve desiatky zbierok poézie a kníh s piesňovými textami. Pritom kedysi básničky vôbec nemal rád a skôr ich začal písať ako čítať. No svoju prácu odvádza mimoriadne dobre.
Stojí za najväčšími hitmi ako sú Vyznanie, Balada o poľných vtákoch, Pocta Majakovskému, Úsmev, Atlantída, Koloseum, Horehronie, či Láska od Marcela Palondera.
„Som v podstate veselý človek a pop som mal vždy tak trocha 'v paži', preto sa mi možno darilo,“ skonštatoval v jednom z rozhovorov a možno tak trochu prezradil aj recept na úspech.
Futbalista, huslista, dramaturg?
Ako malý chlapec vyrastajúci v Petržalke rád hrával futbal, chodil na husle a svoje kroky napokon nasmeroval s husľami pod pazuchou na konzervatórium. Nasledovala divadelná dramaturgia na VŠMU, avšak ani husľový virtuóz, ani divadelný dramaturg z neho nevyrástol. Zlákala ho poézia a bola to láska na celý život.
„Osud ma posunul týmto smerom. Samozrejme, byť autorom textov a básní, to je vec, ktorá má svoje priepasti, ale i výšiny. Žijem na omamnom kolotoči - raz som hore, o chvíľu dole. Svoj život však žijem rád a nemenil by som ho za iný, ani keby som v tom druhom mal na účte miliardy,“ vyhlásil.
Na hit nemá nos
Neprekáža mu ani fakt, že jeho texty ľudia pripisujú spevákom.
„Viete, napriek tomu, že dokážem byť aj pred davom suverénny, tak som takpovediac 'medioplachý'. Nerád sa vystrkujem. Ja veľmi dobre chápem, že pre ľudí to bude vždy 'Vyznanie' Mariky Gombitovej, 'Balada o poľných vtákoch' Mira Žbirku a nikdy nie moje skladby...“ vysvetlil.
Vopred však vôbec nevie odhadnúť, či text, ktorý vymyslí, bude hitom.
„Netuším to ani v čase, keď sa už spojí s hudbou. To si človek môže iba myslieť a aj tak sa pomýli. Takto sme sa pomýlili napríklad pri pesničke Ty, ja a môj brat, teda známe 'Sklíčka dotykov'. Nechcel ju spievať Greksa, nepáčilo sa nám to a nakoniec sa to tu na východe chytilo. Je zaujímavé, že kopa hitov začínala na východe. Východ bol pre nás ohromný tester. Aj pri Sklíčkach to bolo tak. Nasadilo sa to a odrazu nám volali z Košíc a Prešova, že sa to všade hrá,“ prekvapil nečkanou pikoškou.
Východniari sú, mimochodom, typickému „Prešporákovi“ veľmi sympatickí, nielen preto, že z nášho regiónu pochádza množstvo skvelých muzikantov a umelcov: „Mám pocit, že ľudia tu viac dávajú deti na umenie. Kým v Bratislave by všetci chceli mať svetových golfistov, tu sú ľudia múdrejší a zapisujú svoje deti do základnej umeleckej školy, kde dostanú celkom iné zasvätenie.“
Chémia musí fungovať
Východniarka Marika Gombitová bola len jednou z množstva spevákov, ktorým Peteraj ušil hity priamo na mieru.
Všetci, ktorí s ním spolupracovali, či už ide o Žbirku, Hammela, Grigorova, Kristínu a mnohých iných, si ho pochvaľujú ako autora, aj ako človeka, ktorý im veľa dal.
Peteraj tvrdí, že medzi nimi fungovala zvláštna chémia, vďaka čomu sa spolupráca podarila. Bez nej by dobrý text nemohol vzniknúť.
„Text je príbeh na minimálnej ploche. Musí mať svoj dej, pointu, náladu... Vždy však musím veľmi zvažovať, čo vložím spevákovi do úst, aby to nezabilo pesničku i jeho,“ priznal.
Študentská láska
O tom, že Kamil Peteraj je hotovým zjavom na našej umeleckej scéne svedčí aj jeho súkromný život. Nepatrí k bohémom, ktorí tvoria len v určitej hladine alkoholu, jeho múzami nie sú mladučké dievčatá....
„Do takej tridsiatky som si občas vypil, ale potom už nie. Moja pani to absolútne zlikvidovala a ja som jej za to vďačný. Kedysi som rád vysedával s kamarátmi po kaviarňach, no potom som prišiel na to, že život je príliš krátky na to, aby som sa oberal takýmto spôsobom o lepšie zážitky,“ povedal umelec, ktorý je vyše 40 rokov verný jedinej žene.
Manželku spoznal v čase, keď obaja študovali. Ona ako medička mávala služby na internáte, kam Kamil chodieval za kolegyňami z VŠMU. Tam sa uvideli prvýkrát. O tri roky nato sa do nej zamiloval.
„Bola to vzájomná láska. A zároveň veľké priateľstvo, čo sa vždy nestáva. Sami dvaja, pri kávičke, a tak je to až dodnes. My radi bývame sami. Vystačíme si,“ podelil sa o spomienky na časy, keď stretol ženu svojho života.
A idylické chvíle prežívajú dodnes, keď už deti odrástli a to poriadne, veď syn Kamil má 41 a mladší Marek 36 rokov.
„Vážim si na svojej manželke, že neruší moje kruhy. Nehovorí mi, kto z mojich kamarátov sa jej nepáči, s kým sa nemám kamarátiť… A nikdy nelustruje moju pracovňu… Keď máme na vec rôzne názory, vždy dám za pravdu jej. A ja si sem-tam urobím po svojom. To je harmónia, čo? U nás vládne moja manželka. Naozaj. Poviem to inak: každodennú životnú prax v rodine má na starosti ona. Vždy jej hovorím: 'Ty šoféruješ! Ja len riadim',“ porozprával v knihe Rozhovory s Jánom Štrasserom.
Rád je sám so sebou
Kamil Peteraj je skutočne umelcom, ktorý sa nepotrebuje vyhrievať vo svetlách rámp. Prednejšie sú mu chvíle, ktoré trávi doma, v pokoji a podľa svojich predstáv.
„Mám rád ten druh samoty, keď som sám so sebou a dobrou knihou. Môžem byť úplne sám alebo s manželkou u nás na záhrade v altánku. Vezmem do ruky dobrú knihu, zapálim si cigaru a vychutnávam si pokoj. Je to možno trochu egoistická samota, ale rád si ju doprajem. Všimnite si, koľko ľudí uteká do krčiem. To všetko preto, lebo nedokážu byť sami, nevedia vydržať sami so sebou. Uniesť samého seba je niekedy ťažké,“ vysvetlil.
A ako s humorom priznal, niekedy si vystačí sám aj pokiaľ ide o všetky emócie:
„Zväčša bývam nespokojný len tak. An sich, ako sa hovorí. Ale keby som vedel s čím, možno by ma to uspokojilo. Inak v tej spokojnosti a nespokojnosti som si pomerne sebestačný. Sám sa rozčúlim, sám sa upokojím, sám sa pochválim, sám si vynadám. Nahnevám sa, zdôvodním si to a občas si to aj niekto odskáče.“
Staroba je škaredá
A aké má predstavy o jeseni života?
„Nechcem byť nikomu nikdy na ťarchu. Ani v poslednej chvíli. Nejako sa tak elegantne stíšiť a nezavadzať. Dúfam, že to nevyznie falošne, ani pateticky… Ak niekto hovorí o starobe ako krásnej jeseni života, je to patetik a gýčiar. Staroba je škaredá. Keby som mohol tomu plánovačovi dať nejaké pripomienky, určite by som stál o to, aby ju vyškrtol z ľudského portfólia. No americký producent Harold Prince povedal: Dovtedy si mladý, kým si myslíš, že to najlepšie máš ešte len pred sebou. Toho sa držím.“
Bonmoty Kamila Peteraja
- Väčšinou mám na vec dva názory a s oboma nesúhlasím.
- Keby som každému hovoril pravdu do očí, bol by som rozhádaný s celým svetom.
- Život ma naučil, že všetko je inak a ešte aj to inak je inak.
- Jeden a jeden je koľko si urobíš.
- Niekedy sa najprv urazím a až potom rozmýšľam, prečo.
- Život je sviňa. Ale niekedy sú z nej dobré klobásy.
- Každý deň som o zopár ľudí skúsenejší.
- Kedysi bolo v móde scifi, neskôr hifi, dnes wifi.
- Postav trpaslíka na piedestál a až vtedy zbadáš, aký je veľký.
nov
Autor: Spracovala Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
