Evergreen utečeneckej krízy je floskula „problémy treba riešiť tam, kde vznikli". Nemyslí sa pod tým nič menšie, než občianske vojny v Sýrii a Líbyi, odkiaľ prichádzajú najväčšie kontingenty utečencov. Téza sa naplno chytila aj na Slovensku, kde v prvom rade plní funkciu výhovorky, prečo riešenie nie sú kvóty.
Jej prominentní hlásatelia sú, logicky, Fico s Kaliňákom, ktorým pritom vôbec nedochádza, ako prvoplánovo si protirečia.
Ak totiž minister vnútra neustále papagájuje, že "95 percent sú ekonomickí migranti", tak prečo je preň prvoradé riešiť Sýriu a Líbyu?
Ale to len na okraj. Ešte krajšie je, že Fico je ochotný ísť až tak ďaleko, že "pokiaľ vznikne medzinárodná zhoda na použití sily proti Islamskému štátu, Slovensko je pripravené poskytnúť vojakov".
Úchvatné. Odhliadnuc od detailu, že by sa patrilo spýtať sa parlamentu - iba ten má právomoc vyslať vojská za hranice - základný problém sýrskej tragédie je, že okrem Kurdov, ktorí bojujú o svoj štát a holé prežitie, nikto, vrátane USA, nie je ochotný nasadiť proti IS armádu. (Jedine zo vzduchu - USA, Británia) Až zrazu, hľa - Slovensko, štát, ktorý dáva na obranu 1 percento HDP. Neuveriteľné.
Je fakt hanba západného spoločenstva, že štyri roky sa nečinne prizerá na jatky v Sýrii - doteraz 250-tisíc mŕtvych (jedny Košice) - avšak práve táto nečinnosť najlepšie sumarizuje všetky názory "poďme riešiť problémy tam, kde vznikli".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
