V poslednom čase sa okolo mňa tieto reči krútia v jednom kuse. Pochopte, nie som v žiadnom prípade ani feministka, ani antisvadobný typ, ani antimaterský.
Ak to totiž príde, tak to príde, lebo to malo prísť. Ale správať sa podľa šablóny, že teraz je čas na toto a teraz zase na toto, mi príde mierne vychýlené.
Keď som mala 15 či 16, mala som v tom úplne jasno. V 25-ich malo byť dieťa, vlastné bývanie i auto.
Teraz sa nad touto linajkou len smejem. Často nič nevychádza podľa toho, ako sme si to naplánovali. To je život. Vždy si režíruje sám podľa seba.
Moja najlepšia kamarátka (ona vie, že hovorím o nej) si to zariadila ukážkovo. Rok pred tridsiatkou má manžela a čaká dieťa.
Paráda. Ja sa s ňou ohromne teším. Už od strednej školy mi totiž pílila uši (aj keď v tom čase asi trochu naivne), že chce ženícha a veno a vraj má už potrebu stať sa matkou. Aj keď sa jej to podarilo o podstatne niekoľko rokov neskôr, nemyslím si, že má pocit, že by niečo zameškala.
Všetko, čo sa malo stať, sa stalo a každá jedna skúsenosť a prekážka ju doviedla na miesto, kde stojí teraz. V očakávaní, po boku svojho manžela, spokojná, šťastná, vyrovnaná.
"Nemám čas, musím sa ponáhľať. Život je veľmi krátky." Toto keď mi povedal minule kolega v práci, trochu ma zaskočil.
Áno, život je krátky. Ale naozaj je lepšie sa v ňom ponáhľať? Akože užijeme si ho viac preto, že ním preletíme?
Nebude to náhodou tak, že potom nestihneme spomaliť a možno premeškáme čaro daného okamihu?
Nebude náhodou lepšie staviť na miernejšie tempo? Premýšľam, či je lepšie mať mnoho zážitkov a možno aj trochu plytších alebo radšej menej a plnohodnotnejších, ktoré si vždy ľahko vybavíme.
Tak nemá to byť náhodou tak, že život je veľmi krátky, a preto v ňom treba spomaliť? Aby sme sa občas aj zamysleli, čím je pre nás výnimočný a že je naozaj každý deň darom? Aj keď sa nám to občas nezdá.
Čo som tým vlastne chcela povedať... Že máte zabúdať na nervy, stresy, nedorozumenia, vykašľať sa občas na povinnosti a nedávať na rady iných ľudí.
Máte svoju hlavu, svoju cestu a svoje svedomie, ktoré vám napovie, ak niečo nerobíte správne. A tiež, že občas je viac jedna hodina strávená s rodinou ako napríklad šesť hodín na diskotéke s kamarátmi. A naopak.
Niekedy je viac, ak strávite noc u kamarátky kecaním o ničom.
Každopádne moje rady nie sú návodom na plnohodnotný a šťastný život. Možno som sa takto rozpísala práve preto, že tieto vety píšem v deň svojich 29. narodenín.
Nie je to ani veľa, ani málo. Tak akurát dosť.
Len tých niekoľko prvých vyrašených sivých vlasov ma riadne vytáča. Vivat, moderná doba a kvalitné farby na vlasy.
Chystám sa v najbližšom čase navštíviť kaderníčku...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
