Dcéra známeho slovenského herca Dušana Blaškoviča. Manželka charizmatického muža a košickej hereckej ikony Petra Raševa. Dvojnásobná matka. Herečka. Komunálna politička. Ale predovšetkým oduševnená a silná žena, ktorá si vie poradiť aj vo chvíľach, kedy by možno iní zložili zbrane a zvesili ramená. Toto všetko je Ľuba Blaškovičová, ktorá sa síce v Košiciach nenarodila, no okolnosti ju sem priviedli a stala sa hrdou Košičankou.

U dám sa síce nemá hovoriť konkrétne číslo, ale predsa len prezradím, že ste nedávno oslávili šesťdesiatku, hoci na to nevyzeráte a asi sa ani necítite, však?

- Ja neviem, podľa čoho sa má merať vek. Či podľa výzoru, alebo podľa toho, čo máme napísané na papieri, ale ja mám pocit, že sa od tridsiatky cítim stále rovnako. (úsmev) Aj keď sa musím priznať, že mi už niektoré veci trvajú trošku dlhšie a občas hľadám slovo, ktoré je úplne samozrejmé a hovorím si, kam to ten „Nemec Alzheimer" zastrčil. (smiech)

Bola aj oslava a darčeky?

- Sama som si našla a objednala jeden výnimočný darček, na ktorý mi prispeli moji blízki a priatelia. V Liptovskom Hrádku žije majster rezbár, ktorý z jedného kusa jaseňa vyrezal nádhernú lavičku, kde sú zvečnené moja a Petrova podoba. Mám ju na chalupe, pod lipou, ktorú sme kedysi spolu zasadili a kde je rozptýlený jeho popol. Tam si chodievam posedieť, pozhováram sa s Peťkom, spomínam a relaxujem. V môj narodeninový deň som bola na dovolenke v Chorvátsku a keďže bola so mnou aj moja 82-ročná mamička a chalupoví susedia, urobili sme si krásny večer. Náš domáci nám nachytal ryby, pripravil ich na grile, mali sme oslavu, šampanské, sviečky...

Narodili ste sa 16. augusta, teda v rovnaký deň ako Madonna, Pierre Richard, Eva Rysová... Vyzerá to tak, že v tento deň býva nejaká zaujímavá „umelecká" konštelácia hviezd.

- Ja si vôbec myslím, že konštelácia hviezd v znamení Leva má niečo do seba. Poznám veľa ľudí narodených v tomto znamení, ktorí sú umelci, alebo majú aspoň umeleckú dušu a sú to ľudia veľmi aktívni a nebojím sa povedať aj úspešní. A keď sme v môj narodeninový večer na chorvátskom Ugljane večerali, pozorovali sme aj padajúce asteroidy a všeličo sme si priali. Tak sa niečo z toho snáď aj splní.

Môžete povedať, že ste sa narodili pod šťastnou hviezdou, alebo ste museli odjakživa o svoje šťastie bojovať?

- Mamička spomína, že som sa narodila v čepci - teda som mala na sebe ešte plodový obal - a už lekár jej povedal, že takíto ľudia sú narodení pod šťastnou hviezdou a v živote sa im darí. Takže moja maminka sa z toho tešila, hoci spočiatku to so mnou takto vôbec nevyzeralo, pretože som bola strašne akčné dieťa. Sme tri sestry, ocko veľmi chcel chlapca a ja som bola za troch chalanov. A aj kvôli tejto jeho túžbe som si nechala meno Blaškovičová. A aj Peter bol veľkorysý a súhlasil s tým, že keby sme boli mali chlapca, volal by sa Blaškovič.

Takže ste boli chlapec v sukni a rodičia si s vami užili?

- Bola som hrozný zbojník a keď bol problém, hneď bolo jasné, že som za tým ja. Ale mala som aj strašne veľa záľub. Športovala som - venovala som sa športovej gymnastike, plávaniu, volejbalu, ako dorastenka som bola majsterkou republiky v džude a chodila som na všetky krúžky, na aké sa dalo. Zvyknem hovorievať, že vďaka socializmu viem aj štrikovať, háčkovať, šiť, betónovať, zaskliť a opraviť čokoľvek.

A ako jediná z troch dcér Dušana Blaškoviča ste sa vybrali v jeho hereckých stopách.

- Aj moje sestry mali herecké sklony, no len ja som sa vybrala na VŠMU a ocko bol z toho dosť nešťastný.

Nešťastný? Tipovala by som, že hrdý.

- Naozaj bol dosť nešťastný, lebo vtedy bolo nesmierne množstvo talentovaných aj „talentovaných" detí na prijímačkách. Bolo nás tam vyše 200 a viete, ako sa pozeralo na herecké dieťa...

Mali ste nálepku protekčná?