Já budu chodit po špičkách, Klaunova zpověď, Povídej, Náhrobní kámen. To je len zopár najznámejších hitov, ktorými sa v druhej polovici 60. rokov spevák Petr Novák zapísal do povedomia poslucháčov. Vždy iný, rebelant neuznávajúci autority, by sa v auguste dožil sedemdesiatky. Bohužiaľ sa tak nestalo. Bohémsky život a zdravotné problémy ho dva roky po päťdesiatych narodeninách pripravili o život.
Jeho piesne sa hrajú dodnes. Sú zaradené do ľudových spevníkov, hrávajú sa na opekačkách, sprevádzajú romantickými chvíľami.
Keby Petr Novák vedel, akú nadčasovú muziku tvorí, bol by na seba pyšný. On bol však stále nespokojný a stále túžil niečím vynikať, až sa z neho stal rebel vystupujúci proti režimu aj konvenciám, ktoré nemohol vystáť.
Pretavoval to aj do piesní, možno práve preto sa stali hitmi nielen jednej generácie.
Iný
Petr sa narodil 6. septembra 1945. V tých časoch mali všetci všetko rovnaké a kto vyčnieval z davu, ten nebol žiaduci. To bol aj prípad malého chlapca. Jeho rodina sa mala nadštandardne.
Basgitarista Karel Sluka spomína: „Otec chodil vyobliekaný vo vestách, keďže bol právnik, mama zas v kostýmčekoch a babička mala psa. V tých časoch psa nemal takmer nikto. Petrovi sme tú inakosť dali pocítiť. Skôr, ako sme ho vzali do partie, preklepli sme si ho.“
S kamarátmi z bytového domu, ktorí ho najprv „dali do laty“, neskôr vytvoril svoju prvú kapelu.
Prvá pieseň hitom
Stalo sa tak v roku 1963. Hlavnou atrakciou skupiny George & Beatovens bol vtedy len 13-ročný bubeník Jiří Jirásek.
Hudbu skladal Novák, texty písal kamarát z domu Ivo Plicka. V roku 1965 sa kapela zoznámila s istým pánom Slámom, technikom v rozhlase.
Doma mal kvalitný magnetofón a Novákovi s George & Beatovens dovolil nahrať niekoľko skladieb, ktoré poslali do Houpačky, vtedajšej rozhlasovej hitparády.
Dnes už legendárny hit Já budu chodit po špičkách obsadil okamžite prvé miesto, na ktorom sa udržal rok a pol.
Školu nemusel
Petr Novák sa nikdy nestal vyštudovaným hudobníkom, on dokonca nedokončil ani gymnázium, z ktorého ho vyhodili krátko pred maturitou.
„Dlhé vlasy, vyťahaná bunda a ľahostajnosť voči autoritám spôsobili, že Petr nikdy nedoštudoval. Profesorov svojím prístupom rozčuľoval,“ spomína Plicka.
George & Beatovens sa rozpadli, keď pánov čakala povinná vojenská služba. Pôvodná zostava sa dala dokopy až o niekoľko rokov, už pod názvom G+B. Po vojenčine sa Petr pokúšal dostať na DAMU, ale neprijali ho.
Nakoniec si našiel miesto ako elév v kočovnom divadle Maringotka. Robil tam to, čo najviac miloval, hral a spieval.
Bol taký úspešný, že v roku 1966 mu skupina Flamengo ponúkla angažmán. Raketový vzostup zastavila až autonehoda, pri ktorej Petr takmer prišiel o nohu. Lekárom sa ju podarilo zachrániť len vďaka zložitej operácii.
Minúta za Palacha
Na v poradí štvrtej Bratislavskej lýre v roku 1969 vystupoval aj Petr Novák. V pauze medzi pesničkami vyzval v priamom prenose k minúte ticha za Jana Palacha. Dodal ešte, že si ho váži viac ako Husáka.
Zatiaľ čo niektorí umelci si svoj profesionálny dištanc spôsobili aj nechtiac, Novák na ňom pracoval systematicky.
V piesni Špinavý ráj chudých zmenil písmeno. V slove chudý nahradil písmeno ch literou r. Oficiálny zákaz nikdy nedostal, ale jeho vystúpenia boli výrazne obmedzené.
Alkohol a cigarety
Po zmene režimu sa Petr snažil obnoviť spolupráce, ktoré boli v minulosti úspešné. Väčšina skončila bez výrazného úspechu.
Bez práce začal upadať, čoraz viac holdoval alkoholu, čo jeho podlomenému zdraviu príliš neprospievalo. Na jeho psychickom stave sa podpísalo aj nevydarené manželstvo s českou herečkou Evou Jakoubkovou.
Kamaráti si spomínajú na jeho špeciálny jedálniček: „On v podstate nejedol, stačilo mu pivo na raňajky, obed aj večeru a k tomu nikotín. Strácal sa nám pred očami, pár týždňov pred smrťou dokonca musel chodiť na injekcie, aby vládal chodiť.“
Zomrel 19. augusta 1997 v spánku. Dôvodom smrti malo byť srdcové zlyhanie. Polemizuje sa aj o tom, že za jeho smrť môže otrava neznámou látkou.
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
