S novučičkou taškou a obrovskými očakávaniami rodinka vypravila Vivien spoznávať školský svet. Pri tejto príležitosti si Roman Pomajbo zaspomínal na svoje školské časy.
Hovorí o sebe, že nikdy nebol bifľoš, vraj bol len prešibaný. Svoju šancu vycítil hneď na začiatku.
„Už prvý deň som bol v riaditeľni, kde som dostal od pani riaditeľky lízanku. A odvtedy sa to so mnou vlieklo. Bol som vzorný, aktívny žiak a využíval som všetky vymoženosti, ktoré mi to prinášalo,“ spomína so smiechom Pomajbo.
Ako všetky deti aj on bol najradšej, keď sa mohol z vyučovania „uliať“. Nerobil to však tradičným záškoláckym spôsobom, aj tu sa prejavila jeho prešibanosť.
„Musel som nacvičovať kadejaké programy alebo vysielať rozhlasové okienko. To boli všetko veľmi vážne dôvody prečo nebyť na vyučovaní.“
Prvá láska
Ani obľúbenému hercovi sa nevyhla tradičná prvácka „záležitosť“ ako je zaľúbenie sa do pani učiteľky.
„Pamätám si ju dodnes. Tak veľmi som ju ľúbil, že som si ju raz priviedol domov. Mama aj pani učiteľka nechápali.“
Prvácka učiteľka je podľa trojnásobného ocina najdôležitejšia. Deti musí naučiť základy, na ktorých neskôr budú stavať ďalšie pani učiteľky.
„Prial by som našej prváčke Vivinke tú najlepšiu učiteľku, aby do školy chodila rada a spomínala na ňu tak, ako ja. Prvý školský rok je najdôležitejší, veľmi záleží od učiteľky.“
Šťastná rodinka
Posledné „detské“ prázdniny si rodinka užila naplno. Ročná Timea, päťročná Noemi a sedemročná Vivien spoločne s maminou a ocinom precestovali kúsok sveta aj Slovensko.
Ich najobľúbenejšou spoločnou aktivitou však stále zostáva mojkanie.
„Takto im prejavujem svoju obrovskú lásku, ale už sme boli aj na viacdennom výlete s ockami,“ vysvetľuje svoje voľnočasové aktivity Pomajbo.
„Nech sme kdekoľvek, naozaj mi stačí, keď vidím, že moja rodinka je šťastná. Tešiť sa a spoločne si užívať radosť zo života, to je to najlepšie.“
Na výchove si zakladá
Roman Pomajbo rozhodne nie je len „víkendový“ otec, aj keď často cestuje po Slovensku s rôznymi predstaveniami, na výchove svojich troch pokladov si zakladá.
Nie je ani prísny, ani najväčší parťák na hry. Skôr niečo medzi:
„Preto je dôležité, aby boli na výchovu dvaja. S deťmi sa snažíme tráviť, čo najviac času, či už pri jedle, alebo spoločenských hrách. Rozprávame sa s nimi, komunikujeme. Čo prežívajú, povedať si, čo bolo dnes najhoršie, čo najlepšie. Radi chodíme po výletoch, alebo pečieme a varíme dobroty pre návštevy. Máme radi spoločnosť, ale doprajeme si aj rodinné „dejchánky“ u nás na terase,“ opisuje ako sa s manželkou pozerajú na výchovu dcér v rozhovore pre Mediaplanet.
Detstvo plné dobrodružtiev
V rovnakom duchu bol vychovávaný aj herec. S o rok a pol starším bratom prežili krásne detstvo plné dobrodružstiev.
„Myslím, že detstvo je najdôležitejšie obdobie, keď nesmieme vo výchove nič zanedbať, aby sme sa o ne nemuseli v budúcnosti báť. Aj keď ste unavení a vyčerpaní, deťom treba dať, čo najviac. Lebo ak sa o deti nebudeme zaujímať vtedy, keď to najviac potrebujú, tak neskôr sa nebudú zaujímať oni o nás. Výchovu detí netreba podceňovať.“
Kúsok z tohto kumštu Roman Pomajbo predstavuje aj vo svojom predstavení Ocko. Mnoho mužov, ale aj žien sa v ňom nájde.
„V hre je veľa vtipných situácií, ale keďže ani život nie je vždy veselý, aj tu sú momenty, ktoré človeka dojmú.“ Slzičku dnes uronil aj herec, keď pred ním po prvýkrát stála školáčka.
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
