Prezradíme o nej, že sa každoročne objavuje medzi tisíckami bežcov na košickom maratóne, ktorý aj tento rok tradične štartuje prvú októbrovú nedeľu. Jej polmaratónske časy pritom vôbec nie sú na zahodenie. Šport podľa herečky neposilňuje len svaly, ale tiež učí človeka v živote veľa dôležitých vecí.
Z behu je novodobý športový fenomén a podľahla mu aj 27-ročná herečka z Prešova Gabriela Marcinková.
Bežeckú kariéru odštartovala ako tínedžerka nad prekážkami. Pre portál behame.sk v rozhovore prezradila, že beh jej pomáha zvládať životné prekážky.
"Verím, že každý šport učí človeka veľa dôležitých vecí o živote. Na tie by človek možno prišiel aj neskôr, ale naučiť sa v mladom veku prekonávať samého seba, nebáť sa konfrontácie, prekonať strach z neúspechu, vedieť v danom momente predviesť najlepší možný výkon a nenechať sa zviazať trémou - to sú podľa mňa dôležité predpoklady pre úspešný a spokojný život, v ktorom za neúspech neviníme nikoho iného, len seba..."
Box ju ničí
Gabika v priemere beháva každý druhý či tretí deň. Ak nebehá, venuje sa iným športom. Dni bez pohybových aktivít nie sú nič pre ňu. Jedine, ak má v ten deň od rána do večera naplnený prácou, alebo je zničená zo športu z predchádzajúceho dňa.
Prehlasuje o sebe, že je športový fanatik.
"Keď mám viac času, plánujeme si s priateľom celodenné športové aktivity. Keď večer nemám predstavenie, dávam si thajský box, čo ma vie úplne zničiť, každý deň si dám aspoň základné pozície z jogy a do toho pravidelne behávam podľa chuti a motivácie. Na dovolenku beriem so sebou bežecké topánky a švihadlo, keby sa náhodou nedalo behať," menuje pre behame.sk.
Riadi sa pocitom
A ako si dá záležať na bežeckých doplnkoch a outfite? V porovnaní s ostatnými bežcami sa hodnotí ako mierny podpriemer.
"Bežeckú obuv si kupujem každé dva-tri roky, oblečenie podľa toho, čo ma zaujme, keď sa náhodou nachádzam v blízkosti športového obchodu, prípadne čo mi kúpia rodičia. Nepoužívam žiadne mobilné aplikácie, dokonca počas behu nepočúvam hudbu, nemeriam si vzdialenosť, tep... Jednoducho som si povedala, že sa budem riadiť len pocitom svojho tela - behať, len keď sa mi chce, koľko sa mi chce a ako rýchlo sa mi chce. Kedysi som to riešila - zapisovala som si tréningy, časy, nabehané kilometre... Jednoducho som to potrebovala ako motiváciu. Po prečítaní knihy Born to run (Zrodení pre beh) som sa ale rozhodla nechať všetko len na pocit a radosť z pohybu."
Účasť v Košiciach
Srdcovkou rodenej východniarky je už roky polmaratón v Košiciach. Vlani tu dosiahla aj svoj najlepší čas 1:42:23. Minúty a sekundy sú pre ňu ukazovateľom toho, ako sa zlepšila, ako veľmi zabojovala sama so sebou.
"Sú pre mňa dôležité. Keď sa nezlepším, som sklamaná. Minulý rok som bola veľmi spokojná a tento rok by som to rada ešte vylepšila. Mala som viac času trénovať, teraz sa cítim vo výbornej forme a mám ešte plno času zrýchliť sa. Ak sa nezraním, tento rok idem na osobák. A teraz sa smejem, lebo hovorím ako nejaký profesionálny športovec."
Gabika odhaduje, že po tohtoročnom polmaratóne jej už táto vzdialenosť bude málo.
"Po prečítaní Born to Run som si povedala, že budúci rok už musím dať celý maratón. Momentálne však čítam ďalšie informácie o vytrvalostných behoch, ktoré ma presviedčajú, že to nemá až také zdravotné benefity, ako povedzme silový tréning, prípadne intervalový tréning. Tak možno nakoniec zmením názor. Uvidíme..." doplnila pre behame.sk.
Autor: Spracovala Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
