Oznámenie spoločnosti Enel, vlastníka 66 percent elektrární, že začína rokovania o predaji podielu s Energetickým a průmyslovým holdingom (EPH), by za normálnych okolností malo vyvolať zvolanie Rady bezpečnosti štátu a taký krik opozície i analytickej obce, že na Úrade vlády by si mysleli, že zemetrasenie.
Okolnosti však - ako sme si už zvykli - normálne dávno nie sú. Na Slovensku je - relatívne - ticho.
Že prečo ten poplach? Energetika je najstrategickejšia oblasť, v ktorej sa bezpečnostné záujmy nielen krížia s ekonomickými, ale po ukrajinskej kríze ich aj potláčajú. EPH je firma česko-slovenských oligarchov Křetínského a Tkáča, ktorá - a to je ešte podstatnejšie - už drží na Slovensku polovicu SPP a stredoslovenskú distribúciu k tomu.
To, čo hrozí, keby SE ovládli, je teda nevídaná koncentrácia ekonomickej - a teda aj politickej - moci, aká nemá obdobu nikde vo svete.
Neexistuje, že by štát odovzdal de facto celú energetiku do rúk dvoch súkromných osôb. Nieto ešte s povesťou podnikateľov, ktorí celý svoj biznis úspech - predovšetkým Tkáč a J&T - založili na lobovaní politikov, ergo dojení štátu.
Kľúčové je, že hoci predávajú Taliani, a nie štát, ten má ako menšinový vlastník na základe transakčných zmlúv (keď sa SE predávali) významné slovo pri výbere nového partnera.
Je také silné, že Fico sa Enelu de facto obdeň aj vyhráža(l), že kým nedostavajú Mochovce, bude predaj podielu blokovať.
Zrazu - čudujsasvete - ale nepočuť žiadne vyhrážky, vláda vôbec nereaguje. Len minister hospodárstva čosi zašveholil v zmysle, že predaj je vec dvoch súkromníkov, do ktorého - áno, veru - vláda nevstupuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
