Umelec s jedinečným úsmevom, ktorý miloval šport a autá, spáchal ako 51-ročný samovraždu, lebo už viac nevládal znášať ukrutné bolesti hlavy.
Tono, ako ho familiárne všetci nazývali, bol vytúženým dieťaťom svojich rodičov. Po dcére im totiž tri ďalšie ratolesti umreli ako maličké, preto ho vnímali takmer ako zázrak.
A on sa odmalička rád predvádzal, mal zmysel pre humor a recesiu. Aj preto sa už v pätnástich rozhodol vyskúšať konkurz do divadla.
„Práve skončil meštianku a vycítil, že má šancu. Počas cesty vlakom sedel v jednom vagóne s legendárnym Andrejom Bagarom,“ zaspomínala si pred časom na otca v médiách Mrvečkova najstaršia dcéra a bývalá herečka trnavského divadla Silvia Kočanová.
Jej otca vtedy naozaj prijali, a to odštartovalo jeho hereckú kariéru. O dva roky neskôr už účinkoval v Slovenskom národnom divadle.
Vynikal hlavne ako predstaviteľ komických postáv. Jeho herectvo sa vyznačovalo zmyslom pre intonačnú, pohybovú a mimickú karikatúru.
Svoju životnú lásku objavil v hlavnom meste. Stala sa ňou zdravotná sestra Elfrieda a svadobné zvony im zazneli v roku 1959. Vtedy už bol takpovediac slávny, keďže zahviezdil vo filme Šťastie príde v nedeľu.
O rok na to sa zase zaskvel v titule Skalní v ofsajde a jeho kariéra bola na vrchole. Narodili sa im tri dcéry.
Z hokejového štadióna ledva dobiehal
Nežil však ani zďaleka len umením. Zbožňoval totiž šport a kvalitné autá. Tých vystriedal až šesť, čo bolo na vtedajšie obdobie naozaj unikátne.
Veľkú vášeň však tiež prechovával k športu, najmä k hokeju. Bolo pravidlom, že do divadla dobiehal na poslednú chvíľu, pretože trávil čas na hokejovom zápase.
„Boli časy, keď bol Tono Mrvečka na zimnom štadióne každý deň. Naozaj si však nepamätám, že by čo len raz prišiel v zlej nálade a bez úsmevu... Mrvečka a ďalší chodili vo veľkom na zápasy Slovana, my sme ich zase na revanš sledovali v divadle,“ spomínal Jozef Golonka.
Bunkoš i Flip
Celkovo bol Tono mimoriadne obľúbený.
Pre svoju usmievavú povahu, štedrosť, starostlivosť a milotu. Popularitu si získal aj vďaka účinkovaniu v muzikáli Na skle maľované v úlohe zbojníka Bunkoša, jeho hlas poznáme aj ako koníka Flipa vo Včielke Maji.
No hoci toho mohol dosiahnuť ešte nesmierne veľa, všetko skomplikoval zhoršený zdravotný stav.
Lekári mu neverili
Takmer desať rokov trpel nesmiernymi bolesťami hlavy.
Zhoršoval si ich ešte sám tým, že len veľmi málo spal a priveľa pracoval. Venoval sa totiž i dabingu, pôsobil v rozhlase, nechcel zanedbávať rodinu.
Lieky mu nezaberali, absolvoval i liečebný pobyt, neskôr navštívil psychiatrickú kliniku v Pezinku.
„Silvia, nikto mi tu neverí. Všetci si myslia, že som prepracovaný, ale ja mám obrovské bolesti hlavy,“ spomínala dcéra na jeho slová.
Napokon už viac nevládal trpieť a svoj život ukončil 20. apríla 1985 skokom z okna nemocnice. Až po jeho smrti sa ukázalo, že trpel zákernou mozgovou atrofiou.
Mozgové bunky sa neobnovovali a životne dôležitý orgán predčasne zostarol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
