Ako? Bude to chcieť trochu tréningu, ale existujú spôsoby ako zistíte, či vás človek na druhej strane nevodí za nos.
Hovorí sa, že ten, kto klame, určite urobí niečo z toho, ako napríklad prehrabne si vlasy, dotkne sa nosa, napraví si okuliare a bude sa vyhýbať očnému kontaktu.
To možno urobia malé deti, alebo amatéri, ktorí to skúšajú luhať prvýkrát. Ak však chcete odhaliť klamára, musíte mu to vyčítať z tváre.
Máme to vpísané v tvári
Svetovo uznávanou autoritou v odhaľovaní lží je profesor Paul Ekman zo San Francisca a ten naozaj dokáže určiť zmenu v našej tvári, ktorá nás prezradí, že nehovoríme pravdu.
Trvá však len zlomok sekundy. Profesor Ekman sa odhaľovaním klamstiev zaoberá od sedemdesiatych rokov a zostavil dokonca akýsi manuál, ako spoznať, kedy nám človek doslova klame do očí.
Stal aj námetom pre vznik seriálu Klamári, alebo Anatómia lží.
Podľa jeho zistení s klamstvom súvisí celý rad emócií - pocity viny, strachu, hanby, ale niekedy aj slasti, to vtedy, keď oklamanie iného človeka v nás vyvolá eufóriu.
A tieto emócie potom automaticky spúšťajú telesné procesy, ktoré sa nedajú ovládnuť, hoci by sme sa ako snažili.
Metóda profesora Ekmana spočíva v tom, že ak chcete klamára načapať, musíte sa maximálne sústrediť na výraz jeho tváre. Tú ovláda nesmierne zložitý systém, ktorý funguje duálne - niektoré svaly môžeme ovládať vôľou, iné sú autonómne.
Celkovo má naša tvár, takpovediac, k dispozícii 43 svalov, ktoré spolu môžu teoreticky vytvoriť okolo 10-tisíc rôznych výrazov a grimás.
A keď sa naučíme tieto miniatúrne tiky vnímať, spoznáme klamstvo aj bez detektoru lži.
Odhaliť nemožno len tých, ktorí svojmu klamstvu skutočne veria, napríklad takzvaných klamárov - bájkarov. To sú takí, ktorí nechcú nikomu uškodiť, len chcú získať pozornosť a tak si vymýšľajú a vymýšľajú...
Ovládajú to agenti, aj lekári
Väčšina ľudí to podľa Ekmana zvládne len za hodinku tréningu. Dokonca sám organizuje kurzy, kde to učí policajtov, pracovníkov ambasád, tajných a bezpečnostných služieb, ale aj lekárov, ktorí chcú napríklad zistiť, či pacient netají depresiu, alebo neklame o dodržiavaní liečebného režimu.
Nachytajte ho „na hruškách"
Keď chcete odhaliť klamára, môžete upäto pozorovať jeho tvár, alebo si ho preklepnete inak. Ak vám niekto rozpráva svoju verziu príbehu a vy máte pochybnosti, či si nevymýšľa, všímajte si dobre, čo hovorí.
Užitočné rady vo svojej knihe zhrnul britský iluzionista Derren Brown.
1. Všímajte si podrobnosti. Čím viac ich príbeh obsahuje, tým lepšie. Ak sa na ne pýtate a rozprávajúci len zopakuje to, čo už povedal, je veľká pravdepodobnosť, že si všetko vymyslel. Svoju lož nemá rozpracovanú do detailov.
2. Dôležité sú aj nepodstatné informácie, ktoré nesúvisia s dejom, ale človeku utkveli v pamäti, a tak ich v podstate bezdôvodne spomenie.
Napríklad to, že niekto mal červené topánky, alebo neustále smrkal a kašľal.
3. Pravdovravný sa mýli. Človek, ktorý hovorí pravdu, sa môže nevedomky pomýliť a spontánne sa opraví. Povie napríklad: „Sedel tam celé hodiny a objednal si len kávu. Či vlastne raz si nechal priniesť aj koláč." Alebo má medzery v spomienkach: „Už ani neviem, prečo sme tam boli, ale videl som..."
4. Kto hovorí pravdu, zvyčajne nedodržiava časovú os príbehu. Najskôr povie to najdôležitejšie a potom udalosti, ktoré tomu predchádzali.
5. Pravdu hovoriaci človek sa nebojí pripustiť, že sa pomýlil, alebo že si niečo zle pamätá. Neraz si kladie dané udalosti za vinu, alebo ospravedlňuje vinníka.
6. Klamár málokedy vloží do príbehu vlastné pocity a to, na čo v danej chvíli myslel „Bol som nervózny, pretože som sa bál, že nestihnem ten vlak."
7. Človek, ktorý klame, nevie v príbehu spomenúť ani svoje dojmy z iných osôb: „Takého rozčúleného som ho už dávno nevidel, dvakrát vynadal čašníkovi."
8. Ten, kto si vymýšľa, svoju historku rozpráva ako ojedinelú udalosť obklopenú prázdnom. Nespojí ju s detailmi zo svojho každodenného života.
Môže za to výchova?
Odhaliť spoľahlivo klamstvo teda nie je ľahké. Pritom, ako dokazuje profesor Ekman, sme skôr zlí klamári a súčasne sa nechávame ľahko oklamať.
Prečo? Jedným z dôvodov je výchova. Rodičia svoje deti od klamstva systematicky odrádzajú a navyše predstierajú, že na každú lož hneď prídu.
A súčasne sa snažia o to, aby deti nedokázali prehliadnuť ich vlastné kamufláže - či už ide o Ježiška, alebo že bábätká deti nosí bocian.
V konečnom dôsledku však majú lži v našom živote dôležitú rolu. Pomáhajú nám totiž ochrániť si osobný priestor, do ktorého bez dovolenia nesmú ani naši najbližší.
Bez klamstiev by sme takúto „skrýšu" nemali a nemali by sme teda ani vnútorný život, ktorý by bol len a len náš.
Autor: Spracovala Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
