A vďaka nej je už 56 rokov prekrásnou princeznou Ladou, ktorú zdobila na čele zlatá hviezda.

Niežeby Marie Kyselková nemala na viac. Niežeby ju nechceli obsadiť. Práve naopak.

Sama sa po natočení rozprávky Princezná so zlatou hviezdou stiahla zo strieborného plátna a v podstate ukončila svoju hereckú kariéru.

Rodáčka z Brna mala pre herectvo všetky predpoklady. Bola nádherná, vedela hrať, spievať, aj tancovať. Spočiatku však vôbec nepredpokladala, že toto by mohla byť jej profesia.

Chcela byť sestričkou, a preto aj doma v Brne vyštudovala strednú zdravotnícku školu. Avšak už počas štúdia sa k slovu prihlásili múzy a Marie začala vystupovať v tanečných podnikoch.

A keď dostala ponuku stať sa manekýnkou, zdravotníctvo bolo pasé a modrooká blondínka sa odsťahovala do Prahy.

Lada - náhradníčka

Z módneho móla do sveta filmu a divadla je len na skok. A tak sa k herectvu dostala aj Marie Kyselková. Ako manekýnka upútala režiséra Jiřího Sequensa a ten jej v roku 1955 ponúkol úlohu vo filme Větrná hora.

Začala hrať v divadle, potom prišiel v roku 1957 film Bomba, o rok neskôr snímka Touha. A keď Martin Frič začal točiť rozprávku Princezná so zlatou hviezdou, ponúkol Marii Kyselkovej vedľajšiu rolu.

Mala hrať jednu z princezien, ktoré sa uchádzali o priazeň princa Radovana. Zaúradovala však náhoda. Pôvodná hlavná predstaviteľka Miriam Hynková vážne ochorela a režisér ju musel preobsadiť. Rolu Lady tak zveril Kyselkovej.

„Najradšej spomínam na prvú scénu, ktorá bola zo zámockej záhrady. V skutočnosti sa odohráva na rozkvitnutej pražskej Stromovke, tam hopsám cez záhon a zalievam kvety. Ten záhon plný živých kvetín a celá atmosféra scény mi prišli okúzľujúce. Pri nakrúcaní som tiež zažila malé sklamanie. Myslela som si, že ako princezná budem mať viac šiat, že sa budem prezliekať a módiť. To sa mi však nepodarilo, nakoniec som kvôli myšiemu kožúšku vystriedala len troje. Aj keď prekrásne,“ prezradila.

Veľká škola za dve stovky

Marie priznala, že to bola pre ňu veľká škola života, keďže nakrúcala s hereckými osobnosťami ako František Smolík, Stanislav Neumann či Theodor Pištěk.

„Ja som tam bola taká puťka, pretože to boli takí herci, že som len čumela. Boli to majstri, ku ktorým som si ani netrúfala sa priblížiť. Mojimi kamarátmi boli Pepík Zíma (princ Radovan) a Pepík Vinklář (kuchtín Janek), lebo sme boli mladí,“ vysvetlila.

Súčasní herci by sa isto len pousmiali, keby im teraz ponúkli taký honorár, ako vtedy dostávala Marie Kyselková za Ladu.

Na deň to bolo 240 Kčs, teda dnešných zhruba 8 eur. Ale to bol koniec 50. rokov, teda celkom iná doba:

„To bol celkom výnimočný honorár. Pomerne veľký. Ale ja som všetky peniaze posielala mame. Ako s nimi naložila, si už ani nepamätám, ja som toho vtedy veľa nepotrebovala, nefajčila som, ani nepila.“

Pätnásť rokov tolerancie

S Ladou však mala Marie čosi spoločné. Princezná na záver rozprávky začal šťastný život so svojím princom a čosi také čakalo aj herečku.

A kým princezná ľúbila svojho princa Radovana, Marie bola v tom čase zaľúbená do herca Petra Haničinca.

„Bol mojou prvou láskou. Stretli sme sa, keď som mala 20 rokov, on bol práve v rozvodovom konaní so Štepánkou Haničincovou. Okamžite som sa zamilovala. Petrík bol naozaj krásnych chlapec, silná osobnosť, veľmi ctižiadostivý, veľmi pracovitý,“ vychválila ho s odstupom času.

Kto by však očakával veľké romantické gestá s prstienkom, ako v rozprávke, bude sklamaný.

Aj žiadosť o ruku bola z jeho strany len taká, obyčajná.

„Položil predo mňa formulár a že ideme na Staromestskú radnicu. Nebolo to nič poetické, to nie. Dokázal vyjadriť city a veľakrát krásne, ale oficiality sa mu veľmi nepozdávali. A ani na svadbu si už veľmi nepamätám, no muselo to byť v lete, lebo som mala šatočky s krátkymi rukávmi,“ zaspomínala si Marie.

Po boku Haničinca si neužila ani to povestné rozprávkové „a žili šťastne, až kým nepomreli“.

Hoci pre manželstvo a rodinu obetovala svoju kariéru a starala sa výlučne o ich spoločného syna Ondreja a domácnosť, nepomohlo to.

Haničinec nebol rodinný typ a ona mu 15 rokov tolerovala jeho „nočný život“, ako to mierne nazývala.

„No, páčil sa dievčatám a ženám a ony sa páčili jemu. Ja som bola jeho druhá manželka, potom sa oženil ešte dvakrát. Rozchod ma veľmi bolel a bola som nešťastná. Neskôr po rozvode sme už však zase dobre vychádzali a dokázali sme sa dohodnúť,“ porozprávala v rozhovore pre Aha.

Obrusovačka konfliktov

Na Kyselkovú sa však napokon šťastie v láske predsa len usmialo. A to dosť skoro.

Asi tri mesiace po rozvode ju kamarátka pozvala na svadbu svojej sestry a tam sa zoznámila so svojím druhým manželom, o 12 rokov mladším zubárom Vladimírom Demkom.

„Bolo to také šťastie zhora. Keď som sa druhýkrát vydala, tak logicky, aby bolo manželstvo naplnené, sme chceli deti. A narodili sa nám dcéry Alžbeta a Žofia. Deti sú to najlepšie, čo od života mám,“ vyznala sa už bývalá herečka.

So zubárom síce prežila štyridsať rokov, kým neodišiel na večnosť, no rozprávkový život vraj ani pri ňom veľmi nezažila.

„Prežili sme spolu tak dlho hlavne vďaka tomu, že som taký obrusovač konfliktov. Ja tu rozprávku naozaj veľmi nezažívam,“ povedala úprimne.

Internátna vrátnička

Marie Kyselková skutočne urobila kvôli rodine hrubú čiaru za hereckou kariérou. Stala sa mamou a manželkou na plný úväzok, len z času na čas si privyrábala domácimi prácami pre rôzne podniky.

Napokon sa ako dôchodkyňa zamestnala ako vrátnička na strahovských vysokoškolských internátoch. Práca s mladými ľuďmi ju veľmi bavila a oni si bývalú herečku tiež obľúbili.

V poslednom čase však začala mať Marie Kyselková nepríjemné zdravotné problémy. Už pred rokmi podstúpila operáciu chrbtice a musí žiť so skrutkami, no teraz ju chrbát začal zase hnevať.

„Ešte nedávno som si zašla aj na pivo. Ale ako to so mnou bude ďalej, to si naozaj neviem ani predstaviť,“ posťažovala sa.

Aj preto si k jubilejným narodeninám, ktoré bude mať 20. augusta, želá predovšetkým zdravie.

Marie Kyselková. Preslávila ju jediná rozprávková úloha. Foto: mafra

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.