Zábavu nikdy nepokazí ani jeden z nich. A rovnaké sú aj ich deti.
Adam a Teo vyrastajú v prostredí smiechu a hudby. Dokonca sa už obaja prejavujú ako zruční humoristi a mama Ľubica zase trvá na tom, aby sa rozvíjalo aj ich hudobné vzdelanie.
„Teo má veľmi rád hudbu, akurát je v období, že ho zaujíma všetko, čo vydáva zvuky, napríklad také zvony. Až z toho niekedy ideme ohluchnúť,“ smeje sa mama malého chlapca.
Jeho brat si zas musí odsedieť hodiny za klavírom.
„Rodičia ma nútili cvičiť a ako som to neznášala! Kruh sa uzavrel, lebo teraz ako mama sedím s Adamom za klavírom a je to niekedy napínavé.“
Aktívne deti
Chlapcov rodičia vedú aj inými smermi, starší Adam je tiež aktívnym futbalistom.
„Minule sa ma pýtal, či som už videla futbalistu, ktorý hrá na klavíri. Trošku bojujeme, uvidíme, kto vyhrá.“
Ľubicu vo výchove podporuje aj manžel Sväťo Malachovský. V prípade Adama sa drží trošku v ústraní, keďže ten svojho otca má.
„Jeho výchova v podstate zostáva na Ľubici a jej exmanželovi, ja len asistujem. Máme jasne zadelené, kto je kto,“ vysvetľuje zabávač.
Spoločného syna Tea sa ale snažia dať do laty obaja.
„On je hotové tornádo. Ten je aj za troch.“
Na menách si dávajú záležať
Ďalšie dieťatko zatiaľ v pláne nie je. Môže za to pracovná vyťaženosť rodičov, aj chlapci, ktorých je všade plno, ale možno raz by sa na dievčatko nechali obaja nahovoriť.
„A dali by sme mu meno Bratislava, ako mne chcel dať svojho času otec,“ zabáva sa na zatiaľ vzdialenej téme Ľubica.
Jej otec to s výberom mena myslel skutočne vážne, nakoniec sa však umúdril a dcéru pomenoval po predmestí Kežmarku, odkiaľ pochádza celá jeho rodina.
Okolo mien je v rodine Malachovských hneď niekoľko historiek. Malý Teo sa napríklad volá po otcovej prezývke.
„Môj brat ma volal Teo, lebo mu raz mama rozprávala príbeh o Vincentovi van Goghovi a jeho bratovi. Mali pekný vzťah tak ako my a odvtedy som bol Teo.“
Spolu sa radia
Sväťo a Ľubica sú manželmi päť rokov. Zdieľajú domácnosť aj svoju prácu.
„Samozrejme, že sa pýtame na názor jeden druhého. Aj ja by som nemal nikdy odvahu hovoriť niečo do Ľubicinej roboty, lebo nie som kompetentný. Môžem len skonštatovať, či sa mi to páči alebo nie,“ vysvetľuje Sväťo, ktorý nemá problém prijímať kritiku.
Od Ľubice očakáva, že sa vždy vyjadrí pravdivo:
„Nenávidím chválenie a také to prázdne lichotenie. Pre mňa je kritika vždy konštruktívna, už mám za tie roky okolo seba ľudí, o ktorých viem, že keď mi povedia, že niečo nie je dobré, tak majú pravdu.“
Zvedavá
Obaja majú náročné práce. Sväťo po skončení Paneláka, kde hral robotníka z „leštenia“, cez leto nakrúca nový seriál Dvojičky.
Zahral si v ňom hneď dvojrolu, Ľubica zase stále pracuje na nových skladbách, najnovšie sa chce začať venovať aj dirigovaniu.
Keď sa večer stretnú, skladateľka nenechá manžela ísť do postele bez toho, aby jej povedal, aký mal deň.
„Keď to zisťujem, som až otravná, ale nám, ženám, je blízke byť zvedavé. Nechám to tak, len keď vidím, že nálada je na bode mrazu, vtedy až tak neotravujem,“ dodáva na záver Ľubica.
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
