Že sa takéto experimenty v dôchodkovom veku nerobia jej nevadí. „Kráľovná predsa nemôže mať brucho,“ presvedčivo konštatuje. Na bláznovstvá by si ju človek užil. Vnukovi napríklad stavia skautský bunker v stodole.
Babička aj nebabička. Iva Janžurová fantasticky tancuje medzi oboma statusmi. Vo svojom veku a s úlohami, ktoré za sebou má, by si už mohla s pokojným svedomím užívať dôchodok.
Ona o ňom nechce ani počuť. Okrem divadla a seriálov, kde účinkuje, stíha venovať sa aj rodine. Pre obe dcéry je výborným radcom v živote aj v práci, pre vnúčatá zas babičkou na pohľadanie.
„Som veľmi spokojná s tým, ako to je. Chcem ďalšie a ďalšie veci. Zároveň premýšľam, či by som si nemala predsa len oddýchnuť. Prehodiť nohu cez nohu. Potom si napustím na chalupe vaňu, nasypem soľ a lebedím si,“ smeje sa herečka.
Akčná babička
Chalúpka je jej útočiskom, aj miestom spomienok na zosnulého manžela Stanislava Remundu.
„Pôvodne sme tam chceli so Stankom odpočívať bez detí. Lenže on sa rozhodol, že odíde na obláčik. Bývam tam teraz dosť často sama. Chodím do lesa, túlam sa. Mám aj kamarátku, ktorá za mnou chodieva.“
A už čoskoro si z jej chalupy spravia druhý domov aj vnúčatá. Aj keď bola pôvodne plánovaná ako oddych od nich, čo by dobrá stará mama nespravila:
„Začala som im budovať skautský bunker v stodole, keď sa vrátia z tábora, musia ho vyskúšať, aby som vedela, ako mám v stavbe pokračovať.“
Vnúčatá odhovárať nebude
Vnúčatá to rovnako ako celú rodinu ťahá k filmu a divadlu. Dve z nich si po boku svojej mamy stihli zahrať v rozprávke Sedem zhavranených bratov.
„Ešte som ich nevidela, keď bola premiéra, mala som predstavenie. Stihla som len koniec záverečného večierka. Doma sme sa Adinky a Vincenta pýtali, či im nevadí, že ich mama hrá zlú kráľovnú. Vraj nevadí, tak je to dobre,“ smeje sa Janžurová.
Dcéram Theodore a Sabine hereckú profesiu v mladosti vyhovárala: „Pri vnúčatách som benevolentná, keďže pri dcérach bolo moje dohováranie nanič. A dnes som spokojná, že to dopadlo tak, ako malo.“
Večne pochybuje
Theodora točí dokumenty a jej prvým divákom je často mama.
„Keď vidím, aká je pri tom šťastná, som šťastná s ňou. Skoro každý deň mi rozpráva, čo zažila. Chce sa podeliť o svoju radosť. Aj nedávno mi priniesla o pol jednej v noci, keď som si myslela, že už dávno spí a že mi nebude vyčítať, že ja ešte nie, pesničku do filmu. Vošla s hrajúcim počítačom, až sa s ním maznala, aká bola spokojná.“
Obe dcéry aj vnúčatá povzbudzuje, aby boli priebojní a verili svojim snom, keďže veľmi dobre vie, aké je to pochybovať o sebe.
„Keď sú všetci po premiére nadšení, tak ja som tá, ktorá uvažuje, či odviedla dosť dobrý výkon. Som profík v sebatrýznení. Už som sa s tým naučila zaobchádzať.“
Na dôchodku bude čítať
Vďaka neustálym pochybnostiam je každý jej výkon stopercentný. Oceňujú to všetci naokolo a aj preto je stále často obsadzovanou herečkou.
„Ani teraz nič nestíham. Dokončila som seriál a premýšľam, že strčím nôžku do ďalšieho. Ani to nemôžem hovoriť nahlas, pretože som doma sľúbila, že to neurobím. Stala sa mi ale taká vec: moja práca ma začína čím ďalej, tým viac baviť. To som nečakala. Na dôchodok som si pôvodne zhromažďovala knihy, aby som mala čo čítať. Mám ich plné police a stále som sa k nim nedostala,“ uzatvára stále aktívna herečka.
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
