Je prekvapujúce, ako zvláda svoje bohémstvo. Iní muži na prahu päťdesiatky by pri toľkých ženách, litroch alkoholu a pracovnom tempe boli vyriadení. Český režisér Filip Renč sa aj napriek pomerne bujarému životu má k svetu. V hlave má množstvo nápadov. A čo je hlavné, konečne sa po jeho boku objavuje stála žena. Možno ho pravá láska presvedčí, že manželka nie je olovená guľa na nohe.
Živáň, povedali by o ňom krojované babky. S povesťou záletníka a len veľmi malou mierou diplomacie vo vyjadreniach sa ani inak nedá. A pritom to už nie je žiadny puberťák, ale pán v najlepších rokoch. Filip Renč sa narodil 19. augusta 1965.
Oslava narodenín je doslova za rohom a isto bude riadne veselá.
S pribúdajúcim vekom sa režisér zamýšľa, čo bude ďalej.
„V päťdesiatke vám už nikto nič neodpustí. Už nie sú žiadne alibi. Snažím sa udržovať si fyzickú kondíciu, aby som nezdedkovatel skôr ako treba. Útechou mi je, že sa v profesii, ktorú robím môžem stále zlepšovať. Kým funguje mozog, tak vek s réžiou nijak nesúvisí,“ smeje sa oslávenec.
Vďaka tréme režisérom
Kto by to bol povedal, že ako dieťa bol hanblivý. Aj preto je dnes z neho vychýrený režisér a nie herec.
„Na základnej škole som sa rozhodoval, či pôjdem na konzervatórium alebo na gymnázium a potom na FAMU. V tých časoch som sa začal pred kamerou strašne hanbiť a necítil som sa ako herec dobre,“ vysvetľuje okolnosti výberu svojho povolania Renč.
A to už mal za sebou nie jednu postavu vo filmoch a divadle.
„Mal som trému z toho, že zabudnem text, nakoniec to vyriešil môj otec, ktorý mi daroval kameru a ja som začal točiť prvé filmy.“
Vzhliadal k Otovi Kovalovi a kameramanovi Miroslavovi Ondříčkovi: „Vďaka týmto dvom pánom stojím dnes za kamerou a nie pred ňou. Inšpirovali ma a ich profesia ma fascinovala.“
Postup bol jasný, po gymnáziu nasledovalo FAMU, kde sa naplno rozvinula jeho láska k filmovej réžii.
Úspešné muzikály aj filmy
Po úspešných školských dokumentoch natočil celovečernú hranú prvotinu Rekviem pro panenku. Nasledovala Válka barev, ale aj úspešný film Rebelové.
Po roku 2000 sa už naplno zahryzol aj do muzikálov, podpísal sa pod Kleopatru, Golema a mnohé ďalšie.
Nevyhol sa ani režírovaniu reklám a videoklipov, ale filmy sú predsa len filmy. Román pro ženy, či Hlídač č. 47 zožali veľký úspech, tak ako druhá séria seriálu Sanitka.
Dobre vykročené má aj momentálne dokončovaný film o slávnej herečke Líde Baarovej s Táňou Pauhofovou v hlavnej úlohe.
„Mám slabosť pre slovenské herečky. Nič s tým neurobím. Jednoducho je to tak,“ smeje sa Renč.
Jeho slabosťou však nie sú len slovenské herečky, ale ženy vôbec.
Casanova
Nálepku záletníka by zo seba zlepil hádam len oženením sa. On si myslí, že z neho casanovu spravili len médiá.
„Stačí, že idem s nejakou ženou na večeru a na druhý deň sa píše, že mám novú milenku. Pritom to nie je pravda.“
Pravdou však je, že režisér je vo vzťahoch pomerne nestály a pár tvoril s takými známymi ženami ako herečka Soňa Norisová, speváčka Šárka Vaňková, moderátorka Jarmila Tabačková a ďalšími.
„Vzťahy a klebety sú to, čo ľudí najviac zaujíma. Každý sa stará hlavne o druhých ľudí - o to kto, čo, s kým má a nie o to, čo ten dotyčný vie. Suseda zaujíma, čo za ženskú si sused priviedol a nie to, že možno vie operovať slepé črevo. To je taká európska nátura.“
Pracant
Nechuť príliš sa viazať vo vzťahoch ukrýva aj za svoje povolanie. život s hercami je ťažký a s režisérmi dvakrát taký.
„Určite nie som rodinný typ, rodinné zázemie nemám, to všetci vedia. Človek sa najlepšie sústredí, keď je sám. Vezme počítač, do ruky pero a papier a nejakú dobrú hudbu, to je tá chvíľa, keď sa môže sústrediť na prácu. Keby okolo mňa behali deti a kričali, pri tom sa pracovať nedá. Réžia sa robí doma na stole, keď potom prídem na pľac, je to už len taká šou.“
Práci dokáže venovať aj dvadsať hodín denne celé mesiace. Nakrúcanie pokračovania Sanitky trvalo 171 dní.
Ktorá žena by vydržala nemať chlapa tak dlho doma, keby ešte vedela, že sú okolo neho desiatky krásnych herečiek?
Právnička je lepšia ako herečka
Jedna to predsa len skúsila. Renčova súčasná priateľka Petra to zatiaľ zvláda bravúrne.
„Som už nejaký čas zadaný a nesťažujem sa. Mám vedľa seba konečne ženu, ktorá odo mňa nič nechce. Nemá potrebu sa cez moje meno zviditeľňovať. Je právnička, čo je lepšie, ako keby bola herečka. Právne služby sa vždy hodia,“ komentuje režisér, ale zároveň sa nevyhne sebakritike.
„Žena po mojom boku to nebude mať nikdy ľahké. V súkromných plánoch som stále rovnaký, jednoducho nič neplánujem.“
Ak by ho už niekto chcel vohnať do chomúta, zrejme ho to bude stáť veľa síl. Filip Renč zastáva názor, že ak svadba, tak len z čisto praktických dôvodov.
„Mojou pravou manželkou je kamera.“
Z dcéry bude umelkyňa
Prekvapujúce je, že dieťa pre neho nebolo dosť praktickým dôvodom. Z jednej zo známostí má štrnásťročnú dcéru Natáliu.
„Určite nie som dobrý otec, ale snažím sa jej byť aspoň nablízku a komunikovať s ňou. Myslím, že je na dobrej ceste, aby išla na nejakú hereckú školu, pretože má samé jednotky, píše básne a je v nejakom divadelnom súbore.“
Od umenia dcéru odrádzať určite nebude a ani by to veľmi nešlo. Tvrdohlavá je totiž po ňom: „Má svoj názor a obvykle ho nemieni meniť, ale rastie z nej inteligentné dievča, a to mi robí radosť.“
S kamerou si zatiaľ nepotykala a možno je to aj dobre, aspoň jej nikto nebude hovoriť, že je protekčná.
Odvrátená strana práce
Filmárčina je ťažké remeslo. Zdržať sa na vrchole vyžaduje okrem talentu a výdrže aj veľké množstvo finančných prostriedkov.
Kto by si myslel, že je to zlatá baňa, je na omyle: „Tie peniaze sú naozaj tvrdo zarobené. Príprava natáčania, výber miest, kasting, technický scenár, hľadanie štábu, milión stretnutí. A kým zvyšok štábu po konci nakrúcania robí inú prácu, vy sedíte v strižni ešte pol roka. Už som bol na mizine a nie je to ani tak dávno. Musel som predať auto, požičať si na dane,“ vysvetľuje odvrátenú stránku svojej práce.
Nehovoriac o voľne, ktoré prakticky neexistuje.
„Málokedy si po nakrúcaní vychutnám radosť z urobenej práce. Niekedy nie je čas ani ísť na záchod.“
Chystá sa na rozprávku
Filip Renč už prekonal detskú trému a z času na čas sa nechá nahovoriť na účinkovanie vo filme. Istý čas sa s Janom Svěrákom striedavo obsadzovali do epizódnych úloh vo svojich filmoch.
Renč sa mihol vo filme Vratné lahve, Kolja, ale aj v Tmavomodrom svete.
„Už to nerobíme. Je to jeho voľba. Ja som to bral ako príjemný generačný filmový vtip,“ smeje sa režisér.
Že sa opäť niekde objaví netradične pred kamerou, nevylučuje, ale radšej by realizoval svoje plány: „Páčila by sa mi napríklad nejaká rozprávka, aby ma nezaškatuľkovali ako niekoho, kto točí len krv, ale kúpil som aj práva na Mňačkov román Ako chutí moc.“
Teraz žije Baarovou
Momentálne je prioritou Lída Baarová. Posledná klapka padla pred mesiacom: „Bolo to moje najnáročnejšie natáčanie, ale z ničoho som nepoľavil. Ako som film roky nosil v hlave, tak bude vyzerať na plátne.“
Film by sa mal do kín dostať na začiatku budúceho roku. Nasledujúce mesiace čaká Renča strižňa a jeho priateľka sa musí obrniť obrovskou trpezlivosťou.
„Moje zamestnanie mojim vzťahom veľmi nepomáha. Pre mňa je prioritou filmová a divadelná práca, dávam jej prednosť pred všetkým.“
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
