Druhý tzv. sociálny balík, ktorý mediálne promoval Fico včera už asi po siedmykrát, je predovšetkým – podobne ako balíky I a III (ten ešte bude) – nosnou píár akciou Smeru k voľbám 2016.
Ak sa pätnástim bodom, ktoré obsahuje, lepšie prizriete, tak je zrejmé, že sú to takmer všetko bežné opatrenia, k akým čas od času pristupujú aj iné vlády.
Nič špeciálneho, napr. minimálna mzda, ak už existuje (nie v každej krajine), sa zvyšuje všade. Takisto materské príspevky, atď.
To, že Smer predáva pilulky na zlepšenie nálady ako „sociálny balík", je komunikačný trik, ktorý má do kampane nastoliť vnem ľudomilného vládnutia.
To, že opatrenia balíka No. 2 nie sú nič svetoborné, vôbec neznamená, že rozumná a zodpovedná vláda by si ich dovolila.
Miliarda eur, ktorú ide Fico minúť na tri „sociálne balíky", udrú ako bumerang späť v situácii, keď daňové príjmy štátu nebudú vyššie o 1,3 miliardy (ako v r. 2014), ale trebárs – naopak – o toľko (alebo čosi menej) nižšie.
Zvýšenie daňových výnosov nad rámec rozpočtového plánu je totiž dôsledkom ekonomického rastu, ktorý je posledné dva roky priaznivý, ale vtip je v tom, že keď sa trend preklopí bližšie k nule, či nebodaj až stagnácie (recesie!), tak rozpočtové krytie extra výdavkov sa vyparí rovnako, ako sa teraz našlo.
Základný dôvod, prečo sú európske rozpočty v chronických deficitoch, ktoré ohrozujú prežitie systému ako takého, je práve v tom, že v dobrých časoch, keď akože zdroje sú, vlády rozdávajú nad rámec možností, a potom v horších časoch nedokážu vziať späť rozdané dobroty, keďže sa boja hnevu voličov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.