Stalo sa presne to, čo sme naznačili už včera. Na návrh strany SaS, ktorý padol po gabčíkovskom referende, že „zásielka" 500 utečencov z Rakúska by mala byť umiestnená do nevyužitých vojenských priestorov, obratom reagovali z Vysokých Tatier, kde sa nachádza jedna z odporučených lokalít, Tatranské Matliare.
Kritika miestneho starostu Mokoša, podľa ktorého je nápad „urýchlený a nekoncepčný", perfektne ilustruje, že Gabčíkovo nie je v odpore k azylantom osamotené.
A keby došlo k referendu v Tatrách - alebo aj kdekoľvek inde - s pravdepodobnosťou rovnou istote by dopadlo rovnako.
Odhliadnuc od toho, že špeciálne vychytená turistická oblasť - na čo starosta upozornil - sa zdá ozaj veľmi nevhodná na umiestnenie tábora, blesková Mokošova reakcia predovšetkým obnažila slabinu referend „gabčíkovského" typu: Keby záviselo na vôli domorodcov, na Slovensku by sme - s malým zveličením - nemohli prijať ani jedného utečenca.
A to by už bol veľký problém, keďže hermeticky sa uzavrieť pred tým, čo sa dnes deje v Európe, v pozícii Slovenska jednoducho nemôžeme.
I preto, ako sme už spomínali, je volanie opozície, aby Kaliňák a spol. vypočuli vôľu obce Gabčíkovo, problematické a nedomyslené.
Vtip je v otázke, či sú v súlade s demokratickým poriadkom a poňatím ľudských práv v EÚ také hlasovania, ktoré sa pýtajú, či chceme takú alebo onakú skupinu ľudí za suseda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
