Čisto virtuálnemu utečeneckému problému, ktorý (ne)má Slovensko, dodalo gabčíkovské referendum reálnu politickú dimenziu.
Medzi mlynské kamene zmluvy s Rakúskom, ktorá hovorí o 500 dočasne prijatých utečencoch a jasného nie gabčíkovského hlasovania (97 percent pri 58-percentnej účasti) sa dostala vláda.
Buď nájde žiadateľom o rakúsky azyl nové ubytovanie, čo nie je až také jednoduché - aj inde môžu vyhlásiť referendum - alebo musí hľadať obranu proti nájazdom opozície, že nerešpektuje demokratickú vôľu občanov.
V tomto duchu sa už včera zoradili do šíku všetky opozičné strany, ktoré unisono žiadajú od vlády, resp. Kaliňáka, aby výsledky hlasovania „v plnom rozsahu rešpektovali" (alebo podobne).
Tu treba vidieť dve veci. Čo sa týka podstaty, Fico a spol. by sa ozaj mali poobzerať po náhradnom riešení.
V demokracii sa nedá tváriť, že ľudia si zahlasovali a tým to pre nás hasne, aj keď ich právne referendum k ničomu nezaväzuje.
Druhá vec je, že počínanie opozície je veľmi neštátotvorné. Osedlala totiž proti Smeru tému, ktorú vyšší (národný) záujem káže udržať mimo politického zápasu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
