Hoci už len ako predseda trestného kolégia NS, aj po deložovaní z postov šéfa NS a Súdnej rady zostáva Harabin duchom slovenského ľavosúdia.
Senát, ktorému velí, demonštruje rozklad štátu tým, že posiela na slobodu jedného po druhom policajtov odsúdených za trestné činy.
S odôvodnením, že policajná inšpekcia, ktorá ich prichytila (vyšetrovala), nemá na Slovensku zákonný základ.
To vraj vyplýva z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v kauzách týkajúcich sa iných krajín povedal, že inšpekcia nemôže objektívne stíhať policajtov, ak je podriadená ministrovi vnútra.
Na (ďalšom) symptóme rozkladu štátu - čím nesporne je údajná nezákonnosť vyšetrovacieho orgánu - nič nemení ani dovolanie prokurátora Čižnára proti oslobodeniu jedného z troch skorumpovaných policajtov, ktorých už Harabin stihol pustiť.
A nič nemení ani skutočnosť, že v jednom staršom prípade, ktorý stíhala tá istá inšpekcia, rozhodol senát vedený Harabinom presne naopak, teda, že inšpekcia je zákonná.
Táto hlboká integrita rozhodovania svedčí akurát len o motivácii Harabina: Je ňou nad všetku pochybnosť pomsta Smeru za to, že priložil ruku k jeho deložovaniu z vrcholných postov. (Nominanti vlády hlasovali proti nemu.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
