Umenie vyštudoval a venoval sa mu celý život. Bol bohémom, miloval ženy, dobré jedlo, vtipné historky sypal z rukáva na počkanie. Práve nestriedmosť spôsobila, že tento majster spevák zomrel, keď ešte nemusel.
Oslavy svojej sedemdesiatpäťky sa nedožil. Karel Hála zomrel 7. júla 2008. Rodina vtedy tvrdila, že mu praskla aorta v bruchu. Podľa lekárov za všetko mohla mŕtvica s rozsiahlym krvácaním do mozgu.
„Jeho smrť bola zapríčinená jeho životným štýlom,“ hovorili vtedy bližší aj vzdialení kamaráti.
Faktom však je, že to bol veľký šok. Aj keď bolo verejným tajomstvom, že si rád zlepšil náladu pohárikom, nikdy sa to neodzrkadlilo na jeho výkone. Pitie mal pod kontrolou, hudba bola pre neho svätá. Nikdy sa neodvážil predstúpiť pred fanúšikov opitý.
Milovník
Horšie na tom však bola jeho rodina, tú od alkoholových excesov ani trošku nešetril.
„Na Vianoce vždy hľadal zámienku, aby sa dostal z domu. Napríklad išiel kúpiť rožky a k stromčeku sa vrátil úplne opitý,“ spomínal na neho jeho nevlastný syn.
Ďalším čiernym bodom v jeho minulosti bola priveľká láska k ženám. Ženy ohromoval svojím zamatovým spevom, ale aj statnou postavou.
„Fanynky ho milovali, keďže ich bolo naozaj veľa, mohol si z nich vyberať. Raz si do hotelovej izby priviedol pred koncertom slečnu a povedal jej, nech tam na neho počká. Keď dospieval, stretol ďalšiu, ktorú si tiež doviedol do izby. Chudák totiž zabudol, že už tam jednu má,“ smeje sa na historke jeho kolega Antonín Gondolán.
Komplikované vzťahy
Hála sa nakoniec oženil dvakrát. Z prvého manželstva mal dve dcéry, s ktorými sa nestretával.
„Keď sa Karel rozviedol a my sme sa vzali, tak sme sa s jeho dcérami chceli stretávať, ale jeho bývalá žena nám to neumožnila. Karel kvôli tomu veľmi trpel,“ spomína na najbolestnejšiu udalosť v spevákovom živote jeho manželka Irena Hálová.
Dcéry ho nevyhľadali ani v dospelosti, dôvodom bol hnev, že ich kedysi opustil. Bodku za týmito nepríjemnými udalosťami dal sám spevák. Ešte pred smrťou ich vydedil.
Milovaná Praha
Aj napriek mnohým šrámom navonok vystupoval ako veľmi priateľský a uvoľnený človek. Nikdy neohováral a nezávidel iným ich popularitu a úspech. Rozprával vtipné historky a nevyhýbal sa spoločnosti. Po presťahovaní sa z Prahy ju musel trošku oželieť, ale nesťažoval sa.
„Praha už nie je to, čo bývala. Zmizli vinárničky a stánky s klobáskami, už sú všade banky a obchody s oblečením. Chýba mi len v zime, keď napadal čerstvý sneh, to bola krása,“ spomínal na milované mesto Hála.
Hity robí publikum
Práve Praha bola v rozvíjaní jeho kariéry zásadná, no bez talentu by to nešlo.
„Ako chlapec som stále spieval, jednoducho som hulákal ako ranená krava, a tak ma otec dal do Kühnovho detského zboru. Talent, ktorý vo mne bol, sa zrazu prejavil a rozvinul. Potom ma prijali na spev na konzervatórium. Vždy som chcel byť niekým takým, a to sa mi podarilo.“
Dokopy nahral neuveriteľných tisícosemsto piesní. Medzi najväčší hity patria Ona je krásná, Dívka toulavá, Růžová nálada alebo Hádej, Matyldo.
„Hity nerobia speváci, ale publikum. A samozrejme textári a tvorcovia,“ hovorieval.
Dar z nebies
Celú svoju spevácku kariéru koketoval aj s herectvom, nešlo mu ani zďaleka tak, ako spievanie: „Mojou životnou úlohou boli asi tri minúty v Nebeských jazdcoch, kde som hral popáleného pilota.“
Okrem toho získal úlohy aj v muzikáli Kdyby tisíc klarinetů, Světáci, Noc na Karlštejně.
„Bola mi daná muzika. Keby chudáci páni profesori vedeli, čo všetko som s tým hlasom vyvádzal, tak by ma prekliali. Nikdy som sa ani len nerozospieval,“ komentoval svoje nakladanie s obrovským darom Hála.
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
