Dôvod je prostý, boja sa vystúpiť z rozbehnutého vlaku, lebo ďalší by už nemusel prísť. Aňa Geislerová ale takto nerozmýšľala. Svoje tri deti postavila na čelo hodnotového rebríčka a prácu až kdesi ďalej. Samozrejme treba mať na to odvahu a guráž, no tejto dáme ani jedno rozhodne nechýba.
Rodenej Anne dnes už nikto inak ako Aňa nepovie.
„Keď Annu vyskloňujete v češtine ako Ano, znie to hlúpo. Keby mi hovorili Anna, je to pekné, ale Ano fakt nefunguje," objasňuje svoju zaužívanú prezývku v rozhovore pre magazín Madam Eva.
Najradšej ale aj tak je, keď počuje zvolať svoje deti mama. Rozhodla sa ich vychovávať liberálne. Zákazy, príkazy a vôbec akýkoľvek nátlak sa snaží eliminovať.
„Napríklad, keď idem na večeru, najmladších nenechám, nech sa váľajú po zemi, ale zato ich nechám jesť nohami, rukami, ušami a nevzrušuje ma to. Z pohľadu iných to môže byť úplne neúnosné. Alebo sa mordovať s jedlom, ktoré nechcú a nechutí im – ja sa tým vyčerpám, potom som nepríjemná."
V práci relaxuje
Herečka má svojský názor aj na prácu. Väčšinou je vnímaná ako nutné zlo, no ona si z práce spravila dovolenku.
„Dokážem si dokonca užiť, aj keď natáčam, alebo odletím na festival a zrazu som mimo celého kolobehu. Aj práca je pre mňa v podstate voľnočasová aktivita, bonus. Ja si odpočiniem, deti si odo mňa odpočinú a všetci sú spokojní," smeje sa.
Okrem práce občas od detí utečie aj na jogové pobyty, ale často sníva, že zrelaxuje aj vo svojom dome. Vypratať toľko ľudí na istý časový úsek je však problém.
„Mojím intenzívnym snom je, aby všetci odišli trebárs na víkend z domu a ja by som tam ostala sama. Chodila by som po dome, sledovala televíziu, upratovala – takéto obyčajné ľudské veci. Samota je teraz už vzácna – aj z dôvodu rodiny, aj sveta, v ktorom sa pohybujem."
Sníva stále
Okrem tohto sna ich má ešte niekoľko, no postupne sa ich snaží plniť. Napríklad by si ešte chcela zahrať v rozprávke a najlepšie by bolo, ak by to bola úloha princeznej.
„Tá princezná v mojom veku je už síce trošku ošemetná. Hoci môj kamarát Jirka Strach vraví, že by sme určite mali natočiť rozprávku o princeznej, ktorej ušiel vlak. Aňa svoju takmer štyridsiatku nijako zásadne nevníma: „Dokonca sa mi často stáva, že zabudnem, koľko mám rokov. A mne je skutočne s pribúdajúcim vekom čoraz lepšie a lepšie. Mierne ma znervózňujú niektoré procesy na tele. So zemskou príťažlivosťou sa nedá nič robiť, a to, čo sa dá, zatiaľ nerobím," konštatuje rozhodne.
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.