Nech robíme, čo robíme, osud je sviňa a občas nám to dáva riadne vyžrať.
Tak napríklad črevá mamkinej kamarátky nezvládli nápor letných horúčav a ich obsah sa nutne pýtal von.
Spotená a bledá vletela na toaletu na benzínke, v chvate šmarila kabelku do umývadla a urobila, čo musela.
Nevšimla si však, že kohútik jemne kvapká a počas pár minút jej nesústredenosti intenzívne kvapkal do kabelky presne na mobil, ktorý je dnes už samozrejme kvôli tomu „mŕtvy".
Všetko ostatné ostalo, ako inak, suché.
Ja som sa zase minule rozrevala od zúfalstva v istom stavebno-záhradníckom centre. Niežeby mi preskočilo, na vine nie sú ani tehotenské hormóny, skrátka som nevydržala psychický nápor danej situácie. Veď uznajte sami.
Prišlo mi jemne nevoľno, tak som vhodila euro do automatu s cieľom doplniť tekutiny o lahodný chladený mok.
Ešte si pritom aj pekne hútam, aké sú už dnes tie automaty šikovné, kovové rameno vám vyberie z poličky presne nápoj 8G, ktorý si zvolíte, no nádhera.
Lenže nápoj 8F sa zakymácal a spadol do cesty môjmu nápoju, ktorý sa zakliesnil, euro bolo fuč a mne bolo nevoľno naďalej.
Nuž zahromžila som si a vybrala sa opodiaľ do bufetu minúť ďalšie eurá. Predo mnou len jeden „ľudko", tak reku, to bude rýchle.
Daná osôbka však patrila do skupiny koledujúcej si o smrť hoci aj dopichaním vidličkou, keďže si nevedela k párkom vybrať druh horčice, typ chleba, množstvo chleba, spôsob zohriatia, počet servítok, skrátka nič. Po desiatich minútach som to vzdala a nechala ho riešiť vážny problém s olovrantom.
Pred očami som už mala čierne kruhy, tak si vravím, posledná šanca, blízky stánok s občerstvením to istí. Nápoj mali, chladený bol, zákazníci žiadni, len teta nemala vydať z desiatky. A to už bolo na mňa priveľa.
Našťastie existujú aj milí ľudia a predavačka vidiac slzy rinúce sa z mojich očí, brucho idúce o chvíľu rodiť a smrteľnú bledosť mi fľašu jednoducho vložila do ruky so slovami, že to je pre mňa grátis. V dnešnej dobe neuveriteľné, ale čistá pravda. Peniažky som neskôr samozrejme odniesla, ale teta je u mňa navždy hrdinka.
No a ak by som mala Murphyho zákony sypúce sa na moju hlavu v poslednej dobe zosumarizovať, vyzeralo by to asi takto: v novom dome nám tečie nová strecha, roztrepalo sa nám auto a zo servisu sa vráti, až keď už prídem z pôrodnice, do ktorej musím ísť taxíkom - verím, že ma to chytí počas piatkovej či sobotnej noci, keď taxíku kvôli rozkopaným Košiciam trvá trištvrte hodiny, kým dorazí, krtko nám rozryl celú záhradu, týždeň pred pôrodom musia byť rekordné horúčavy, v práci kvôli dovolenkám nemá kto robiť, tak budem zrejme rodiť bez manžela, prišla som zo dňa na deň o podnájomníka a tak ďalej a tak ďalej...
Ešte šťastie, že nepatrím k nervovo labilným osobám, inak by sa chúďa moje dieťa narodilo s nejakými tikmi.
Takto si spokojne a nič netušiac hovie v brušku a až o pár dní zistí, čo za bláznivý svet ho tu čaká.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
