A to nie vďaka čistejšiemu vzduchu, domácim zvieratám a množstvu zelene, ale vďaka ľudkom. Uživili by sa totiž aj v Kocúrkove.
Našou jednoznačnou favoritkou je teta poštárka. Niečo takéto nevídané sa totiž naozaj len tak nestretne.
Svojská žienka na nás po dvoch dňoch po sebe, čo nám mala doručiť doporučené balíčky a my sme neboli doma – veď „občas" človek musí cez deň aj pracovať, zrevala, že tak toto teda nie. Na toto nech si nezvykáme.
Ona predsa nie je platená od toho, aby musela vypisovať žlté lístočky – oznámenky a unamáhala si tak ruku k smrti a vypísala tuhu v pere, lebo my nie sme schopní sedieť doma na zadku.
Takže nech to láskavo riešime.
Manžel len nechápavo čumel, na slovko sa nezmohol.
O pár dní neskôr „tetuška" zastihla mňa. „Tak to ste vy, kto je na vine a furt si tu niečo objednáva. Čo sú toto za móresy. Lenže už čoskoro budete musieť byť doma a mám po probléme," skonštatovala spokojne pri pohľade na moje pokročilo-tehotné brucho a spokojne odkráčala.
To som sa pre zmenu na slovo nezmohla ja.
A takto to vlastne celé začalo. Zákopová vojna. Teta sa totiž rozhodla podpisy neriešiť. Keď nik nie je doma, čo je vždy, jednoducho nám balíčky skrýva po pozemku. Nemáme totiž ešte plot, tak má voľné pole pôsobnosti.
Ak vám to nie je celkom jasné, je to čosi ako indiánska hra. Balíček si nájdem raz na okne, inokedy vo fúriku, prípadne na smetnej debni.
Keď sme mali na záhrade robotníkov, skončili doporučené zásielky u nich.
Minule jeden vrazila do rúk môjmu otcovi, ktorý mi čosi práve priniesol a fujazdila kade-ľahšie. Samozrejme, opäť bez podpisu, na ten si predsa vystačí sama.
Občas si nájdem balíček zablatený, inokedy premočený, no očividne mám byť megavďačná, že si ho vôbec nájdem.
Vravíte, že by som sa mala sťažovať? Zatiaľ čakám. A plánujem tetu poštárku vytočiť do nepríčetnosti. Takže si objednávam cez internet tovar vždy s dvojdňovým odstupom, aby to nemala jednoduché.
Zásadne nikdy nie som doma, alebo neotváram.
A najviac sa teším na to, ak mi raz nejaký kúsok zmizne. Vysvetliť, ako sa to stalo, veď ona predsa balíček nechala pod hrabľami v záhone kvietkov a podpis na doručenke je síce jej, ale veď čo, to asi veľmi neobstojí.
Hoci neviem, keďže teraz bývame v Kocúrkove a minule na pošte jedna jej kolegyňa najprv netušila, aká je to obálka rozmeru A4 a potom hlesla, že takú aj tak nemajú, lebo jej ďalšia kolegyňa je týždeň PN a nemá to tu kto objednať...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
