Nie sú detailné informácie o iných, ale slovenská utečenecká ponuka na ministerskej rade v Bruseli bola takpovediac „najúspornejšia". Zvýšenie humanitárnych transferov (zväčša do USA) z 300 na 500 osôb, dohoda s Rakúskom o prechodnom ustajnení 500 azylantov a prijatie sto sýrskych utečencov je biedny príspevok SR do európskeho riešenia utečeneckej kalamity.
Biedny. Nenecháme sa totiž oklamať súčtami, akože 500 + 500 + 100 = 1 100, čo nenápadne podsúval Kaliňák novinárom.
Reálnych kandidátov do azylového konania na SR, ktorých „dobrovoľne" možno prijmeme, je z toho iba tých sto Sýrčanov.
Zvyšok sú tranzity, resp „outsourcing" žiadateľov o azyl v Rakúsku, keďže im nestačia kapacity.
S dobrovoľným prerozdeľovaním z táborov v Taliansku a Grécku, na čom sa dohodli premiéri a prezidenti na summite, nemajú nič spoločného
Niežeby tu niekomu srdce pišťalo po moslimských spoluobčanoch - aspoň sme si nevšimli. Ponuka je však hlboko pod možnosti Slovenska i akéhosi princípu primeranosti, ktorý velí v tej EÚ, ak už v nej sme, spravodlivo zdieľať nielen eurofondy, ale aj bremená.
To viete, keď Fico vyloží svoju sebeckú dušu do dlane, akože „čo my máme s rozvratom v Iraku, Líbyi a Sýrii?", taká Merkelová či Cameron by mu pokojne mohli opáčiť, „a čo my máme s tým, že ste chudobní?".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
