Do večera nedali nič, ale i napriek tomu, že „vodia Európu za nos ako medveďov v cirkuse" (podpredseda nemeckej CSU), množia sa hlasy, že Grécku jednoducho treba pomôcť. Prečo? Lebo.

Dobrí ľudia napr. navrhujú, že zmazanie istiny dlhov je síce nepriechodné, ale že by EÚ a MMF mali súhlasiť s predlžením splatnosti - teraz pozor - „o niekoľko desaťročí", plus ďalšie zníženie úrokov a predĺženie doby, v ktorej by Gréci nemuseli platiť vôbec nič.

Tento názor celkom nevníma, že úročenie majú už dnes minimálne (do záporu sa ísť nedá) a splatnosti natiahnuté až do obdobia 2050-2060. Každé ďalšie zmäkčenie by už de facto bolo rovné odpísaniu dlhov.

Argument v prospech veriteľských úľav, ktorý zľudovel a stále sa recykluje, je, že Grécko sa stalo dlžníkom eurozóny tak, že tá prevzala na seba úvery európskych bánk (vždy sa zdôrazňuje, že najmä nemeckých a francúzskych), takže štáty menovej únie si takto vlastne kúpili ozdravenie vlastných bankových sektorov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.