Množstvo záujmov, práca, starostlivosť o rodinu, to všetko stíha s prehľadom a úsmevom na tvári. Na televíznych obrazovkách sa objavuje už tridsať rokov, ďalšie jubileum oslávi zajtra. 11. júla pred päťdesiatimi rokmi sa narodila.
Moderátorka svoje blížiace sa jubileum pripomínala už v rozhovore zo začiatku tohto roka. Vtedy sa jej plány len kresali v hlave: „Konkrétnu podobu ešte neviem, teším sa na rodinu a priateľov. Vidím to na dobrý žúr.“
Po drahých darčekoch netúži, ak by to šlo, priala by si zdravie pre seba a svojich blízkych.
Fakt, že si od soboty bude písať do kolónky vek päťdesiat neberie ako žiadnu tragédiu: „S mojím vekom vôbec nemám problém, cítim sa skvele a som veľmi šťastná, čo viac si môžem priať. Stále sa viac presviedčam o tom, že vnútro človeka odráža jeho tvár. Našťastie mám krásnu rodinu, skvelých ľudí okolo seba, tak tie vrásky navyše mi hádam odpustia,“ konštatuje energická moderátorka.
Nenápadná
Tento rok je okrem životného jubilea aj v znamení toho pracovného. Iveta Malachovská sa pred kamerami objavuje už tridsať rokov. Pôvodne sa túžila stať herečkou, no na školu ju nevzali.
„Po gymnáziu som išla na prijímačky na herectvo. Práve som natáčala film s režisérom Zacharom s názvom Muž nie je žiaduci. Tak som si myslela, že keď predsa hrám už vo filme, musia si ma všimnúť.“
Vďaka dobre mysleným radám svojej mamy však prišla na prijímačky ako to najnenápadnejšie dievča v celom okolí.
„Poradila mi, aby som bola čo najnenápadnejšia, preto som pred komisiu prišla v pletenom kostýme až po krk. No, úplne zlé rady,“ smeje sa moderátorka. „Keď som prišla pred komisiu, povedala som iba 'Dobrý deň' a oni povedali 'Ďakujeme'.“
Z moderátorky dierovačka
K zdravému sebavedomiu jej nepridala ani skúsenosť z mládežníckej relácie Letokruhy. Chvíľu to síce vyzeralo, že sa z komparzistky stane moderátorka, dokonca po boku Janka Kronera.
„Z jednej rozvitej vety, ktorú som mala položiť vtedajšej šéfredaktorke časopisu Dievča, boli tri skomolené, a hoci sa ona zachovala brilantne a situáciu sa snažila zachrániť, po vysielaní sa so mnou rozlúčili so slovami, že som vyzerala šikovnejšia, ako sa nakoniec ukázalo.“
A tak tmavovláska skončila ako dierovačka na Ústave aplikovanej kybernetiky za päťsto korún.
„Nebola som tam šťastná. Mama to videla, preto využila svoj kontakt v televízii a poprosila známu, či ma nemôžu zobrať do externého stavu ako asistentku produkcie.“
Bez pravidiel
A to sa už začala písať šťastnejšia história. Iveta dostala šancu v Pionierskej lastovičke, neskôr v Štúdiu kontakt.
Svoj temperament odmietala vtesnať do vtedajších televíznych pravidiel, keď všetci museli rozprávať pomaličky a ľubozvučnou slovenčinou. Nerada sa držala aj kartičiek s textami, vždy rada improvizovala: „A za to som neraz skončila na koberčeku.“
Paradoxne temperament a uvoľnené vystupovanie prišli vhod po revolúcii. Tesne po nej získala post moderátorky vo veľkej šou Hra o Niké .
„Bolo to moje najproduktívnejšie, ale aj najťažšie pracovné obdobie. Každý druhý týždeň som totiž v živom vysielaní spovedala obyčajných ľudí, ktorí stáli prvýkrát pred kamerou a pred očami mali iba výhru päť miliónov korún. Netušila som, s kým idem robiť rozhovor, čo mi človek v strese na otázku odpovie a či mi vôbec odpovie.“
Hľadala správneho
S veľkým televíznym úspechom prišiel aj ten súkromný. Iveta prežila množstvo lások, ale ten pravý bol len jeden.
„Mala som skvelých partnerov, moje vzťahy boli krásne a romantické, so všetkým, čo k mladosti patrí. Stále som však premýšľala, či to budú tí správni otcovia. Zrejme tým, že som sama nevyrastala v úplnej rodine, som si hovorila, že moje deti tým nikdy nesmú trpieť.“
Vydávala sa ako 28-ročná, čo je v dnešnej dobe úplne normálne, no vtedy to tak nebolo.
„Bola som už takpovediac prestarnutá. Všetky baby sa vydávali do dvadsaťpäťky. Mne už teda akože ušiel vlak, konkrétne medzinárodný rýchlik. Len som vravela, že osobák to ešte istí.“
Manžel je hviezda
Osobák s menom Martin Malachovský zbalila Iveta na karbonátky.
„Keď som spoznal Ivetu, očarila ma. Ale to som ešte nevedel, aká je šikovná gazdinka,“ tvrdí operný spevák a pokračuje: „Po jednom rande ma pozvala k sebe do garsónky. Bolo už neskoro a ja som bol veľmi hladný, a tak som ju nesmelo požiadal o niečo pod zub. Iveta mi o pár minút naservírovala skvelú teplú večeru. Ostal som milo zaskočený.“
O pár mesiacov bola svadba a onedlho aj dcéra Kristína, z ktorej je dnes už dospelá slečna s vlastným priateľom a čoskoro si bude sama zakladať rodinu.
„Kika bude dlho hľadať niekoho, kto je taký, ako jej otec, lebo ten je u nás v rodine hviezda. Strašne som túžila stretnúť človeka, ktorý je predovšetkým charakter a berie vzťah zodpovedne. My sme mali asi šťastie a skutočne sme sa našli, hoci manželstvo je často ako lotéria. Nepadá to však nikomu bezprácne do lona. Je to o tom, že na našom manželstve stále pracujeme, a to sme spolu dvadsaťštyri rokov.“
Fúria
Dvojica je skutočne prototypom ideálneho vzťahu. Vždy, keď moderátorka rozpráva o svojom manželovi, cítiť z rozprávania veľkú lásku.
„Keď ho v opere počujete, ako spieva, vidíte, ako hrá, a poviete si, že ten chlap je váš, je to úžasný pocit. Stále ho obdivujem a verím, že aj on na mne nachádza niečo, čo môže obdivovať. Každému by som dopriala taký pocit.“
Muži občas mávajú tendenciu partnerku vymeniť za mladšiu, päťdesiatnička sa však niečoho takého neobáva.
Do divadla za manželom chodí ako preventívna výstraha: „Jój, všetko viem, vždy tam prídem ukázať sa: Pozor, ja som tá fúria, ktorá si naňho nedá siahnuť. Netají sa tým, že sa mu páčia krásne mladé ženy, aj mi to povie, ale hneď sa ho spýtam: A vymenil by si? Išiel by si do tej neistoty? Vieš vôbec, koľko by ťa čakalo starostí? Vždy sa na tom nasmejeme.“
Prekážky sú výzvou
Dôvody na úsmev má aj zo svojej súčasnej práce. Spolu s kolegyňami, ktoré sú zároveň jej dobré kamarátky, uvádza na RTVS poludňajšiu reláciu Dámsky klub. Do verejnoprávnej televízie odišla pred rokmi. Vtedy sa jej všetci veľmi čudovali, keďže odišla prakticky v najlepšom.
„Mnohí ľudia sa ma pýtali, ako som mohla odísť z Markízy, kde som mala super podmienky, a prečo nemám v STV vlastnú šou. Ja som však cítila, že som sa rozhodla dobre a môj čas zase príde. Vďaka športu, ktorý som robila odmalička, som sa naučila vyhrávať, aj prehrávať a ťažké prekážky ma nikdy nepoložili, naopak, boli pre mňa výzvou.“
Pri zemi
V Dámskom klube jej diváci niekedy vyčítajú prílišnú angažovanosť k téme a skákanie hosťom do reči. Ona sa obhajuje, že to inak nejde. Keďže má množstvo skúseností, cíti potrebu prispieť aj svojou troškou. Kritika ju však stále drží pri zemi, aby neuletela do výšin.
„Keď ste dobrý, všade sa vám otvárajú dvere, môžete si všetko dovoliť, ľudia sa vám podkladajú a chvália vás. Je veľmi ľahké uveriť, že ste riaditeľ zemegule, hoci je to iba klam a hlavne dočasná záležitosť. Na obrazovke som už tridsať rokov. Mala som aj obdobia, ako niektorí moji kolegovia, že už som išla divákom na nervy, ale myslím, že dôležité je vedieť si nájsť svoje miesto. Mnohí moderátori boli len bežcami na krátke trate. Ja sa usilujem vždy odvádzať dobrú prácu a som šťastná, akú reláciu s naším tímom robíme.“
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
