Grécka kauza vzkriesila na Slovensku aj spor, ktorý sme si my na tomto mieste odspievali pred štyrmi rokmi. Teda o euroval a – napokon – o spojenie hlasovania s dôverou vláde, čo viedlo priamo k predčasným voľbám a k nástupu Fico II.
Kde otvoríte noviny či zapnete TV, tam na vás vyskočí Sulík, ktorý sa či textom, či rozhovorom zveruje, že sa síce necíti byť „víťazom", ale udalosťami „je potvrdený" v tom, čo hovoril.
A fanúšikovia predsedu SaS sa na sociálnych sieťach a inde hromadne pýtajú, či Radičová, Mikloš a spol. necítia potrebu sa mu ospravedlniť.
Nuž, Sulík nemal pravdu a nie je potvrdený v ničom. O tom, čo on hlásal, teda že euroval nerieši ani problém Grécka, ani problém ostatných zadlžených členov eurozóny, sa na Slovensku nikdy nemal viesť spor. (Teda politický. Mediálny, v rámci verejnej diskusie, samozrejme pokojne.)
Skutočnosť, že konflikt vznikol, bola politickým zlyhaním Sulíka, ktorý nepochopil, že slovenské rozhodovanie v tejto kauze nie je iba vecou účtovníckej kalkulácie a analýzy gréckeho dlhu, ale má aj mohutnú (geo)politickú dimenziu.
Konkrétne ňou bola otázka, či je rozumné resp. únosné klásť nohu medzi dvere konsenzu, ktorý uzavrelo šestnásť (či koľko ich vtedy bolo) ostatných členov eurozóny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
