Sú návraty do minulosti, ktorých obrovské čaro spočíva v tom, že zachytávajú účastníkov takpovediac so stiahnutými nohavicami. Napríklad rezort financií prvej Ficovej vlády, odkiaľ sa presne pred piatimi rokmi vyjadrili, že „z pohľadu verejných financií by bola pomoc Grécku zisková operácia, lebo zarobíme na úrokovom diferenciáli".
No. Po dnešnej polnoci, keď vstúpia do bankrotu, je zárobok na diferenciáli už istý... Veru, až takéto poľutovaniahodné obete má nekonečná sága gréckeho dlhu aj na Slovensku. Iný expert, vtedajší splnomocnenec vlády pre euro, zase prisahal, že „si nevie predstaviť, že by Grécko nesplatilo záväzky".
Treba len veriť, že dnes už má pán Barát – o ňom je reč – predstavivosť o čosi väčšiu.
Môžete povedať, že autorovi sa ľahko smeje, keď – prečo to nepripomenúť - dávno pred prvou pôžičkou Grécku písal, že úvery splatené nebudú, že bankrot skôr-neskôr je veľmi pravdepodobný a že financovanie Grécka eurozónou nemôže skončiť tento rok (akože 2010, je skorá jar), ale bude sa rolovať do ďalekej budúcnosti, lebo staré pôžičky sa budú plátať novými. (Môžete si skontrolovať v archívoch, desiatky ráz to bolo povedané.)
Ide „len" o upozornenie a výstrahu, že v gréckej kauze je dnes opäť kopa múdrych, ktorých názory sa budú o päť rokov – alebo mesiacov – vynímať rovnako, čo vyššie citované perly.
Ten jeden, ktorý sa akože nemusí za seba hanbiť a nestíha upozorňovať, že ako sa s Grékmi nemýlil, je Richard Sulík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
