JURAJ KUKURA je skutočne nevšedným zjavom našej kultúry. Svoju životnú cestu začal v Prešove, kde sa v marci 1947 narodil, no vďaka nepriazni komunistickej garnitúry, ktorá ho chcela zničiť, sa paradoxne stal známym aj v zahraničí a nakrúcal filmy v päťdesiatich krajinách sveta. Popri tých úspechoch však stále zostáva neraz až zvláštne skromný...

Skončila sa ďalšia divadelná sezóna, aké vtedy prežívate, ako riaditeľ, pocity? Úľava, nostalgia?

- Divadlo Aréna nepozná klasické sezóny a ja nepočítam sezónu tak, ako ostatné divadlá - od septembra do júna. Máme normálny rok od januára do decembra. Je to tak aj preto, lebo fungujeme iným spôsobom, keďže moja predstava o divadle sa odlišuje od bežného repertoárového divadla. Myslím si, že divadlo je kultúrny dom, ktorý má nielen produkovať inscenácie, ale ponúkať aj umenie v širšom zmysle. Takže celé leto tu máme napríklad detskú univerzitu aj s prednáškami a workshopmi, deti sa zúčastnia na generálke vo filharmónii, chodia loďou do Danubiany, vyberú sa do galérie, múzea, ale aj do prírody, naučia sa veci, ktoré ich obohatia. Toto divadlo je vyťažené celé leto a pripravujeme sa už na to, že od septembra odštartujeme nový projekt, ktorým si splním môj veľký sen – budeme mať kino a cyklus pod mottom „Najkrajšie filmy nášho života“. V rámci neho budeme premietať inscenácie zo slávnych bratislavských pondelkov a za nimi budú nasledovať nádherné filmy svetovej produkcie.

V čom pre vás spočíva čaro týchto filmov?

- Bola to éra, keď sa ešte snívalo a nepoužíval sa počítač a internet... Keď sme filmovačku museli prispôsobiť aj poveternostným podmienkam. Pamätám sa, ako sme s Mišom Dočolomanským stáli na popravisku, keď nás mali v nejakom filme obesiť a dva dni sme čakali, lebo režisér chcel mať nad nami mraky, ale práve vtedy svietilo slnko. Tak sme teda dva dni čakali, kým nás mohli obesiť... Preto by sme chceli premietať slávne inscenácie, aj filmy ako Butch Cassidy a Sundance Kid, Mechanický pomaranč, alebo Swimming Pool, kde boli silné emócie.

Takže idete bez prestávky celé leto. Vôbec si neplánujete oddych, ale budete neustále, ako sa hovorí „na dráte“?

- Naše divadlo je na tom princípe založené, že všetci zamestnanci sú u nás “24 hodín“ na telefóne. Toto je jedna z podmienok, ktoré musia akceptovať. A ktoré dodržiavam aj ja.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.