Narodila sa v maďarskej rodine a slovenčina je pre ňu cudzí jazyk, v ktorom sa musela naučiť rozmýšľať. Ako jej to ide, môžete hodnotiť v seriáli Divoké kone, kde stvárňuje postavu Zuzky.
Slovenčina je pre Kristínu stále veľká výzva: „Fascinuje ma hrať v jazyku, ktorý nie je môj materinský. Je to práca na celý život. Slovenčina je úplne iný jazyk ako maďarčina, je v nej iná logika, iné pravidlá. Najväčší problém pre mňa sú zvratné zámená a občas skloňovanie."
Kristína sa na VŠMU dostala až na druhýkrát. Dôvod možno bola aj nie práve pekná slovenčina. „To bola moja prvá škola, kde som sa stretla so slovenčinou. Predtým som chodila na maďarské gymnázium v Šamoríne."
Presun z malého mesta rovno do toho hlavného bol pre ňu veľká škola. „Objavovala som seba, veľkomestský život a divadelné prostredie. Bolo to ťažké, ale zároveň inšpiratívne."
Do povedomia verejnosti sa dostala filmom Tigre v meste, kde si zahrala mužskú postavu. „Bol to taký bláznivý úlet, som vďačná, že mám takúto skúsenosť."
Svadba
Práve v Tigroch v meste sa stretla so svojou kolegyňou Luciou Siposovou, s ktorou momentálne zdieľajú jeden seriál.
Kristína hrá v Divokých koňoch Zuzanu, jednu z troch dcér zverolekára. V seriáli má manžela a dieťa, v realite zatiaľ nie.
„Dúfam, že raz zažijem takéto pekné životné situácie, že budem manželka a mama. To, čo sa má stať, sa stane a to, čo má prísť, príde. Život je nevyspytateľný."
Ťažký život s herečkou
Možno už čoskoro sa nevyspytateľný život prejaví. Keďže herečka má priateľa už tri roky, myšlienky na svadbu nie sú až také vzdialené. Sama si však uvedomuje, že pre architekta je život s herečkou menší šok.
„Je fakt, že v živote nepoznám strednú cestu. Buď je pre mňa všetko úžasné alebo úplne hrozné. Najhoršie na tom je, že keď jeden z týchto stavov u mňa pretrváva, tak si myslím, že to tak ostane navždy. Napríklad si užívam obrovskú eufóriu a potom sa cítim zaskočená, keď je zrazu zo dňa na deň všetko inak."
Vždy niečo nové
Ponuke účinkovať v Divokých koňoch sa Kristína veľmi potešila, okrem výbornej hereckej príležitosti si dosýta užije aj kone, ktoré má veľmi rada.
„Mala som obdobie, keď som chodila jazdiť často, dnes už na to veľmi nemám čas. Som človek, ktorý potrebuje vždy nové impulzy a nové veci, ktoré vyskúšam. Napríklad hot joga. Teraz mám obdobie, keď cvičím e-fit pod dohľadom trénera."
Voľný čas však najradšej trávi s priateľom, rodinou a kamarátmi. „Som vďačná za to, že mám vo svojom živote takých vzácnych ľudí."
Klaunka
Práve najbližší ju napĺňajú množstvom energie, ktorú ďalej posúva chorým deťom. Je totiž súčasťou tímu Červený nos.
Ako klaunka Tinka Pinka pomáha zabúdať deťom na zdravotné problémy: „Veľa to pre mňa znamená. My, klauni, vytvárame v nemocnici časový priestor, v ktorom je úplne jedno, akú životnú situáciu pacient prežíva. Vtedy sme tam len my a on, čistá komunikácia a smiech."
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
